Pasenie (konzumácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pasenie (iné názvy: pastva, paša) je príjem potravy bylinožravých cicavcov, respektíve bylinožravcov, priamou konzumáciou biomasy pochádzajúcej zo živých tiel vyšších rastlín, resp. cielené dozeranie na (hospodárske) zvieratá pri tejto ich činnosti.

Pri voľne žijúcich zvieratách ide o spontánne prevádzanú fyziologickú aktivitu, ktorá je daná predovšetkým prirodzenými inštinktmi a fyziologickými potrebami zvieraťa. Pri hospodárskych zvieratách zvyčajne ide o ľuďmi viac či menej regulovanú a usmerňovanú aktivitu, ktorá sa uskutočňuje najčastejšie na pastvinách (k tomu pozri články pastierstvo a pastier).

Každá pastva býva ovplyvňovaná a biologicky limitovaná predovšetkým vegetačným obdobím zelených rastlín. Z tohto dôvodu máva u väčšiny bylinožravcov svoj sezónny periodický charakter. V období vegetačného pokoja živočíchy požierajú spravidla mŕtve (uschnuté či usušené) tela rastlín (v stredoeurópskych podmienkach obvykle ide o seno alebo o slamu).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pastva na českej Wikipédii.