Patricij (staroveký Rím)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Patricij (lat. patricius, zo slova patrēs, mn. číslo od pater, otec) bol v starovekom Ríme príslušník vyššej privilegovanej vrstvy, zväčša nejakej bohatej rodiny. Vznik vrstvy patricijov sa datuje do doby kráľa Romula.

Oproti ostatnému obyvateľstvu mali plné politické práva a zastávali mnoho významných úradov (konzul, prétor). Od 3. storočia pred Kr. po prijatí Hortensiovho zákona (lex Hortensia) začali patricijské rodiny splývať s bohatými plebejskými rodinami a začala sa vytvárať nová vládnuca vrstva - nobilita, ktorej členovia obsadzovali významné štátne úrady. Väčšina starých patricijských rodín republikánskeho Ríma vyhynula počas občianskych vojen v 1. storočí pred Kr.