Perokresba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Perokresba alebo perovka alebo modernejšie klipart (clipart) je výtvarný druh, kresliaca technika záznamu obrazu čiarami či už klasicky perom a atramentom (z toho perokresba), alebo pomocou počítačových technológií. Výrazovým prostriedkom je čiara rôznej hrúbky. Perokresby sú často doplnené lavírovaním (rozotieranie nanesenej farby alebo tušu vodou), alebo kolorovaním (akvarel).
Perokresbu (v digitálnom zmysle) je možné vytvárať aj digitálnou úpravou fotografií v bitmapovom editore, kedy pomocou filtrov je možné prevzorkovať fotografiu na čiary či už monochromatické, alebo farebné.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa pre kreslenie používalo trstinové pero, zahrotené vtáčie perá, zaostrené drevené paličky neskôr atramentové perá s oceľovým hrotom a štetce. Ako farbiace médium sa používa tuš, atrament, sépiová farba. Pred praktickým využitím fotografie bolo kreslenie perom hlavným spôsobom zaznamenávania obrazu. Dnes sa používa iba ako umelecká technika. V poslednom čase vďaka elektronizácii sa rozvíja aj kreslenie pomocou tabletu, kde je digitálne nastaviteľný tvar hrotu "pera", a kresliace pero reaguje na tlak zmenou hrúbky kreslenej čiary (alebo zmenou farby, tvaru, rozloženia bodov ...) čo dáva nové možnosti v tomto umeleckom smere.

Kedysi bolo kreslenie považované za povinné vzdelanie človeka, ktoré bolo vyučované aj na školách (pozostatkom je dnešná výtvarná výchova). Kreslili sa portréty, zachytávali sa mestá a budovy. Neskôr kresbu nahradila fotografia a kreslenie sa začalo považovať za niečo mimoriadne, na čo treba mať talent. Je to však len o osvojení si techník a o praxi.

Nástroje a farby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štetec je drevená palička na konci zakončená "kefkou" z vlasov alebo štetín upevnenou kovovým kovaním. Pri kreslení sa používajú hlavne akvarelové štetce (mäkké, pružné, vysoko ohybné).
  • Pero sa používa na kreslenie celé stáročia. Perá s oceľovým hrotom, perá na skicovanie s vymeniteľnými násadkami, technické perá (rotringy). Pre umelecké kreslenie sa však často používajú aj klasické "perá" - vtáčie pierka, zahrotené paličky, prírodné slamky, perá vyhotovené z tráv a pod. Dnes sa však používajú aj guľôčkové perá a fixy.
  • Tuš má vynikajúce krytie, existuje v mnohých farebných odtieňoch, aj keď používanejší je klasický čierny tuš. Je ideálny na vytváranie línií a drobných detailov. Je ho možné používať riedený a neriedený (vytvára odtiene) a perokresbu je možné rozpíjať namočením, alebo kreslením na navlhčený papier. Klasický tuš je po vysušení už vodou nerozpustný a vytvára lesklý povrch.
  • Atrament je prírodný produkt modrej (modrozelenej farby), je ho možné rozpíjať aj po vysušení. Atramentom sa kreslí podobne ako tušom, nemá však až také krytie, preto je možné vytvárať odtiene pomocou hrúbky vrstvy.
  • Vodova farba – priesvitná ako atrament, vodorozpustná, priesvitnosť umožňuje vytvárať odtiene (svetlá farba neprekrýva tmavú)
  • Akvarelová farba má výraznejšie farby ako vodová, lepšie krytie, ale je tiež ešte priehľadná.

Tieňovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tieňovanie patrí medzi základné techniky perokresby. Používa sa pre stvárnenie objektu ako trojrozmerného a pre vyjadrenie tieňa. Existuje viacero techník tieňovania - striedanie prítlaku aby sa dosiahli odtiene sivej, rozmazávanie, rozpíjanie. Klasické tieňovanie (šrafovanie) spočíva v kreslení rovnobežných čiar v 45° uhle po tieňovanej ploche. Čím sú čiary pri sebe bližšie, tým je tieňovanie sýtejšie a hustejšie.

Počítačová doba[upraviť | upraviť zdroj]

Príklady klipartov

Rozvoj počítačového priemyslu a prerod počítačov zo "strojov na prácu" na "stroje pre zábavu" umožnili aj zmenu techník kreslenia - rozšírením o počítačové možnosti. Na rozdiel od klasického kreslenia sú možnosti počítačov v tomto smere takmer neohraničené, záleží len na umeleckých danostiach človeka a kvalite používaného softvéru.

Na trhu sa objavilo viacero programov zameraných špeciálne na kreslenie v počítači. Ako kresliaci nástroj sa používa myš, ale hlavne tablet, ktorý najviac umožňuje používať "klasické techniky". Obrovskou výhodou sa stali digitálne kresliace perá reagujúce na tlak na podložku. Podľa kvality umožňujú rozlíšiť až 256 úrovní tlaku ruky. Táto škála sa dá ďalej digitálne spracovať a prekonvertovať tlak napr. na hrúbku hrotu pera, zmenu farby pera, zmenu tvaru pera, nahradenie hrotu pera sprejom - zmeny hustoty a ostrosti sprejovania, rozmazávanie a rozpíjanie hrotu a samozrejme o nekonečné kombinácie uvedeného.

Softvér samozrejme umožňuje aj ďalšie úpravy - vypĺňanie farbou, zmeny jasu a kontrastu, kolorovanie, rozpíjanie, rozmazávanie, prefarbovanie.... Je možné používať nástroje ako "štetec", "vlhká špongia", "rozmazávanie prstom", "sprej" a pod.

Takéto možnosti dávajú umelcovi silný nástroj pre vyjadrenie svojich predstáv.

Formát[upraviť | upraviť zdroj]

Elektronická perokresba - v počítačovej rétorike sa používa hlavne slovo klipart je možné uložiť vo rôznych formátoch súborov. Perovky však vyžadujú iný prístup ako fotografie, aby nedošlo k znehodnoteniu uloženej kresby.

Perovku je možné uložiť ako bitmap (rastrový obrázok), alebo ako vektorovú grafiku.

  • Bitová mapa (rastrový obraz) používa pre záznam pravouhlý raster vytvorený mriežkou viacfarebných alebo čiernobielych pixelov. Bitová mapa je však vždy obmedzená svojím rastrom - počet bodov v rastri (rozlíšenie) kvalitatívne vždy obmedzí kresbu v ňom uloženú. Každá šikmá čiara je reprezentovaná "schodíkmi" pixelov, pričom čím je vyššie rozlíšenie, tým menej je čiara štvorčekovaná a zrnitá. Pre vyjadrenie preto (aj keď je predloha len čiernobiela musí používať aj odtiene sivej, čo môže pôsobiť rušivo. Preto je prevod obrázku do rastrovej formy najmenej vhodný. Najbežnejšie internetové formáty GIF, JPEG a PNG sú bitmapové formáty. Ak sa má perovka uložiť vo formáte bitmapy (napr. pri skenovaní), mala by sa uložiť čo najväčšia, bez použitia stratových algoritmov (alebo s čo najnižšou kompresiou), monochromaticky, alebo v odtieňoch sivej (ak je čiernobiela). Ideálny je formát TIFF, alebo GIF. Najmenej vhodný je JPG. Ak je to možné tak treba používať priehľadné pozadie, ktoré nespôsobuje prelínanie bielej do kresby.
  • Vektorová grafika. Obraz je uložený ako séria bodov, čiar, oblúkov a mnohouholníkov. Pretože obraz je popisovaný s použitím geometrických dát namiesto fixovaných pixelov, obraz má tzv. "rozlišovaciu nezávislosť", čiže obraz je možné akokoľvek zväčšovať, zmenšovať, natáčať a deformovať, bez toho aby došlo k strate kvality obrazu. Najbežnejší formát súboru vektora je Adobe EPS (zapúzdrený postscript). Microsoft má jednoduchší, menej sofistikovaný formát WMF. World Wide Web spoločenstvo vyvinulo nový, na XML -založený formát vektorových súborov nazvaný SVG (škálovateľná vektorová grafika) ktorý jen podporovaný internetovými prehliadačmi (Firefox a Opera). Známy je aj formát Corel CDR.