Pipi Dlhá Pančucha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Inger Nilsson (1968)
Pipiina Villa Villekulla

Pipi Dlhá Pančucha je kniha od Astrid Lindgrenovej a zároveň aj jej hlavná postava.

Na okraji malého mestečka stojí vila Vilôčka a v nej býva úplne samo deväťročné dievčatko s vlasmi ryšavými ako líška, spletenými do vrkočov, obrovskou silou, hlavou plnou výborných nápadov a srdcom tak veľkým a dobrým, že by sa doňho vošiel celý svet. Jej maminka je anjel a ocko morský vlk, ktorého jedného dňa búrka zmietla z paluby a teraz je kráľom černošského kmeňa. Pipi má zvláštne zvyky. Napríklad spí s nohami na vankúši a s hlavou pod pokrývkou.

Pipi má opičku - Pána Galána, koňa Alfréda, kufor plný peňazí a dvoch verných kamarátov - Tommyho a Anniku a s nimi zažije veľké i malé dobrodružstvá - napríklad sa pobije s Benghtem – známym bitkárom v okolí, alebo si zahrá s policajtmi na naháňačku – pričom vylezú dokonca i na strechu. V ďalšej príhode Pipi navštívi školu, ale nakoniec usúdi, že by ju nebavilo chodiť do nej každý deň.

Kniha má celkovo 3 časti:

  • 1. Pipi Dlhá pančucha, kde sa postupne zoznámite s hlavnými postavami
  • 2. Pipi nastupuje na loď
  • 3. Pipi na ďalekom ostrove, dej sa odohráva na ostrove Kurekuredutov, kde Pipi privedie k rozumu najskôr banditov Jima a Bucka a neskôr takisto žraloka

Pipina charakteristika: Toto dievčatko dnes pozná celý svet. Má dlhé meno - Pipilota Viktuália Roleta Zlatka Pančušisková Efraimová, ale hovorí si krátko: Pipi Dlhá Pančucha. Jej mamička je už anjel a otecko, bývalý námorný kapitán, je teraz pirátskym kráľom - aspoň tak si to o nich Pipi vymyslela. Býva si vo vile Vilôčke s koňom a opičiakom Pánom Galánom. Žije si, ako sa jej páči, lebo jej nik neprikazuje ani neradí. Keď jej zavadzia kôň, vezme ho do náručia a odloží na balkón, keď pozýva na narodeniny svojich kamarátov Aniku a Tomiho, napíše: Úbor: čo chcete, a v škole sa len čuduje. Pani učiteľke pokojne tyká a hoci sa nedohodnú, sľúbi, že sa ešte niekedy príde pozrieť.

Ukážka z knihy: Na okraji malého, malučičkého mestečka sa rozprestierala stará zanedbaná ovocná záhrada. Prostred záhrady trónil starý dom a v ňom bývala Pipi Dlhá Pančucha. Mala deväť rokov a bývala tam celkom sama. Nemala ani mamku, ani ocka, a to bolo vlastne príjemné, aspoň ju nikto neposielal spať, práve keď sa najlepšie zabávala, a nikto ju nenapájal rybím tukom, keď mala chuť na cukríky. Kedysi mala Pipi ocka, na ktorom si veľmi zakladala, a pravda, ešte dávnejšie mala aj mamku, ale to bolo tak dávno, že sa na ňu už vôbec nepamätala. Mamička umrela, keď bola Pipi ešte malé, malučičké dieťatko v kolíske a revala tak strašne, že pri nej nikto nevydržal. Pipi si predstavovala, že mamka teraz sedí kdesi v nebi a pozerá na ňu škáročkou.