Plošná hustota elektrického prúdu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Plošná hustota elektrického prúdu (iné názvy: hustota elektrického prúdu, prúdová hustota, hustota prúdu) je vektorová veličina, ktorej veľkosť je určená podielom prúdu a obsahu plochy kolmej na smer makroskopického pohybu náboja, ktorou prechádza; udáva množstvo náboja, ktorý prejde jednotkovým prierezom kolmým na smer prúdu za jednotku času:


J = \frac{I}{S}

kde J je veľkosť prúdovej hustoty, I elektrický prúd a S obsah plochy kolmej na smer prúdu.

Pri všeobecnom uhle prierezu a smeru prúdu:


\vec{J} = \frac{I}{\vec{S}}

kde \vec{S} je plošný vektor plochy, ktorou prúd prechádza.

Na mikroskopickej úrovni je prúdová hustota vyjadrená vzťahom:

\vec{J}=nq\vec{v_d}=\rho \vec{v_d} \!\

kde:

\vec{J} \!\ je vektor prúdovej hustoty
n \!\ je hustota častíc (počet na jednotku objemu), ktoré vytvárajú elektrický prúd
q \!\ je náboj individuálnych častíc
\rho = nq \!\ je hustota náboja
\vec{v_d} \!\ je stredná driftová rýchlosť častíc


Jednotkou prúdovej hustoty v sústave SI je A\cdot m^{-2}

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.