Polybos (Korint)
Polybos (starogr. Πόλυβος – Polybos, lat. Polybus) je v gréckej mytológii korintský kráľ, ktorý sa sa ujal najdúcha Oidipa.[1]
Tébsky kráľ Laios mal byť podľa veštby zavraždený vlastným synom.[2] Aby sa predpoveď nenaplnila, nechcel mať vlastných potomkov. Po rokoch mu jeho manželka Iokasté predsa len porodila syna a on z obavy naplnenia veštby prikázal otrokovi, aby dieťa odniesol z paláca, zmrzačil mu nohy a pohodil v lese.[1]
Otrok sa však nad dieťaťom zľutoval a dal ho pastierovi, ktorý ho neskôr odniesol na korintský hrad kráľovi Polybovi.[2] Kráľ Polybos a jeho manželka Meropé nemali deti, preto dieťa prijali za vlastné.[3] Dieťa podľa opuchnutých nôh dostalo meno Oidipus (v preklade „s opuchnutými nohami")[2] a vychovali ho, ako sa patrilo na následníka trónu. Keď Oidipus dospel, z náznakov vyrozumel, že nemusí byť ich vlastným synom, preto odišiel do Delf, aby sa tam dozvedel niečo o svojej minulosti.[3] Z úst veštkyne Pýtie sa o svojej minulosti nič dozvedel, ale jej predpoveď do budúcnosti bola krutá: zabije vraj svojho vlastného otca a ožení sa s vlastnou matkou.[2] Pretože sa domnieval, že Polybos a Meropé môžu byť jeho rodičia, odišiel z Korintu a vydal sa do Téb.[2]
Už cestou sa naplnila prvá časť veštby: ešte než vkročil do brán mesta, v úzkej rokline po konflikte pri vzájomnom vyhýbaní sa, zabil neznámeho starého muža.[3] Až o mnoho rokov neskôr vyšlo najavo, že ten muž bol tébsky kráľ Laios, jeho otec.[1] Keďže Oidipus následne oslobodil Téby od príšernej Sfingy, ľud si ho zvolil za kráľa a tak sa stal manželom ovdovenej kráľovnej Iokasty.[2] Po mnoho rokov potom všetci žili spokojne, až kým na Téby nečakane udrel mor. Aby odvrátili túto hroznú pohromu vydali sa Tébania po radu do Delf, kde dostali túto odpoveď: vyžeňte vraha svojho kráľa Laia, ktorý svojou prítomnosťou privolal na mesto boží hnev.
Veštec Teiresias nakoniec odhalil pravdu a v rovnakom čase zomrel aj kráľ Polybos a jeho poslovia oznámili správu, že Polybos a Meropé neboli Oidipovými pravými rodičmi a že má prísť do Korintu ako právoplatný nástupca.
Tieto správy dohnali kráľovnú Iokasté k samovražde a nešťastný Oidipus sa oslepil. Výčitky a nenávisť okolia Oidipa následne vyhnali z Téb a slepý kráľ sprevádzaný dcérou Antigonou nakoniec našiel svoj pokoj, keď prišiel do Kolónu, kde opustil tento svet a odobral sa do chmúrnej Hádovej ríše.[2]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 380.
- ↑ a b c d e f g Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 89.
- ↑ a b c Apollodoros, Bibliotheca, 3,5,7.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polybos na českej Wikipédii.