Laios (syn Labdaka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Laios alebo Láios (starogr. ΛάιοςLaios, lat. Laius) je v gréckej mytológii syn a nástupca tébskeho kráľa Labdaka a vnuk zakladateľa Téb – Kadma.[1]

Laios sa oženil sa s Iokastou, dcérou hrdinu Menoikea. Deti s ňou nechcel mať, pretože podľa veštby sa od nich mal dočkať záhuby. Keďže ale nechcel ostať bez následníka, uniesol Chrysippa, syna élidskeho kráľa Pelopa. Chrysippos však onedlho spáchal samovraždu (podľa inej verzie ho zabili jeho bratia Atreus a Thyestes). Kráľ Pelops preto Laiovi vyslovil kliatbu, aby zahynul rukou svojho syna.[1]

Keď sa Iokaste po mnohých rokoch narodil syn, kráľ Laios dieťa z obavy pred veštbou rozkázal otrokovi pohodiť v lese. Aby sa náhodou nezachránilo zviazal mu remeňom nohy a poranil chodidlá. Otrok sa však nad dieťaťom zľutoval, dal ho pastierovi,[2] ktorý ho odovzdal svojmu pánovi korintskému kráľovi Polybovi.[3] Ten ho prijal za vlastného a dal mu meno Oidipus. Keď Oidipus dospel, pátral po svojom pôvode. Vo veštiarni v Delfách sa od Pýtie o svojej minulosti nič nedozvedel, ale predpoveď do budúcnosti bola desivá: zavraždí vraj svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou.[3][1]

Polyba a jeho manželku Meropé považoval za svojich rodičov, preto sa k nim už nevrátil a vydal sa do Téb. Na ceste v úzkej rokli stretol starca na voze, ktorému sa vyhol, ale keďže sa to jeho kočišovi nezdalo dosť rýchle, švihol ho bičom. Oidipus mu to okamžite vrátil, ale potom ho udrel palicou starec a nahnevaný Oidipus starca následne udrel takou silou, že sa proroctvo naplnilo.[2] Zabil neznámeho starca bez toho, aby tušil, že to bol kráľ Laios, jeho otec. Neskôr si vzal za ženu vlastnú matku, Laiovu vdovu Iokasté.[1]

Kliatba élidského kráľa Pelopa sa vyplnila a postihla Laiov rod až do tretieho pokolenia. Jej konečným dôsledkom bola nakoniec vojna, ktorá privodila pád mocných a pyšných Téb.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 262–263.
  2. a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,5,7.
  3. a b Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 89–90.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Láios na českej Wikipédii.