Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/51 2008
Holografia (gr. Όλος-holos celý + γραφή-graphe zápis) je tvorba (pravých) hologramov, teda trojrozmerných obrazov založených na zachytení predmetu pomocou oporného koherentného žiarenia a vĺn odrazených od predmetu. Je to vyspelá forma fotografie.
Vlny šíriace sa prostredím sú nositeľmi optických informácii o zobrazovanom bode. Pri dopade vĺn na záznamový materiál sa vlny prichádzajúce z rôznych bodov skladajú a tým sa produkujú kontrasty, vďaka ktorým obraz vidíme. Gábor si uvedomil, že klasický obraz možno vylepšiť zachytením nielen amplitúdy, ale aj fázy a pri farebnom zobrazení aj frekvencii zobrazujúcich vĺn. Preto nechal na záznamové médium dopadať svetlo odrazené od zobrazovaného predmetu, a priame svetlo zo zdroja. Tieto zväzky dopadajú na film, kde interferujú. Pri interferencii sa uplatňujú amplitúdy aj fázy obidvoch lúčov. Táto interferencia prebieha v celej ploche, prípadne objeme záznamového prostredia. Na výslednej snímke obraz predmetu nenájdeme, je ukrytý v takzvanom koherentnom pozadí, ktoré zapríčinil referenčný zväzok. Na jej odkrytie je potrebné osvietiť hologram zdrojom s tou istou vlnovou dĺžkou vyžarovaného svetla.
Keďže na každý bod hologramu dopadne svetlo z každého bodu zobrazovaného predmentu, stačí relatívne malý úlomok filmu na jeho rekonštrukciu.
Existuje viacej metód holografického zobrazenia:
- v odrazenom svetle
- v priamom svetle