Portál:Geografia/Odporúčaný článok/12 2006
Dejiny geografie ako jednej z najstarších vied vôbec siahajú ďaleko do histórie ľudstva. Zatiaľ čo mapy boli vyrábané a používané niekoľko tisícročí skôr (doklady sú o ich používaní Sumermi) prvou kultúrou, ktorá sa podujala na systematické a vedecké skúmanie Zeme boli až starovekí Gréci, ktorí aktívne rozvíjalí geografiu ako vedu. V starovekom Ríme sa pri objavovaní nových krajín rozvinuli najmä nové kartografické techniky.
Počas stredovekého úpadku vied v Európe boli významnými geografmi a kartografmi Arabi, ktorý nadviazali na staroveké poznatky.
Nasledujúc cesty Marca Pola v 13.storočí, sa v Európe opäť rozšíril záujem o geografiu. Veľké objavné cesty v 16-tom a 17-tom storočí zvýšili záujem o presné geografické údaje z preskúmaných oblastí a počas 18-teho storočia dochádza k etablovaniu sa geografie ako modernej vedy na európskych univerzitách.
V období 19-teho a hlavne od polovice 20-teho storočia dochádza v geografii k veľkému nárastu poznania ako aj k rozvoju teoreticko-metodického aparátu. Počas tohto obdobia prešla geografia štyrmi významnými obdobiami: environmentálny determinizmus, regionálna geografia, kvantitatívna revolúcia a kritická geografia.
Súčasná geografia je veľmi veľkou a rozmanitou vednou disciplínou, ktorá čerpá poznatky takmer z každej oblasti ľudského poznania ako aj prispieva k nemu.