Portál:História/Odporúčaný článok/14 2007
Chufuova pyramída (iné názvy: Chufuho pyramída, Chufevova pyramída, Cheopsova pyramída, Prvá pyramída v/pri Gíze, Veľká pyramída v/pri Gíze, v antike nazývaná Veľká Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd pri Gíze, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo siedmich divov starovekého sveta. Súdobý názov pyramídy bol Achet (Sídlo svetla), neskôr Achtej Chufu (Chufuov obzor či Chufuova pyramída, ktorá je na mieste východu a západu slnka; tento názov sa však vzťahuje asi aj na celé pyrymídové pole).
Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou pyramídou (gr. Mykerínova) a Rachefovou pyramídou (Chefrenovou, Chafreovou).
Podložie pyramídy tvorí prirodzená skala. Pyramída je vybudovaná z lokálneho žltého (numilitického) vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec (iner hedž), dovezený z Tury a El-Maasary na druhom brehu Nílu oproti Abusiru. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. Každý kváder, vrátane obloženia, je individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto.
Vo vnútri má Veľká pyramída tri komory a Veľkú galériu. Prvá je v skale asi 30 metrov pod základňou, druhá je tzv. Kráľovnina komora a tretia Kráľova komora.