Sedem divov starovekého sveta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sedem divov starovekého sveta alebo sedem divov sveta alebo sedem divov staroveku je súhrn starovekých diel z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu, ktoré vo svojej dobe vzbudzovali obdiv svojou technickou a umeleckou dokonalosťou, pričom po jednom dive vytvorili Egypťania a Babylonci a ostatné sa spájajú s Helénskou alebo Helenistickou kultúrou.

Zoznamy siedmich divov sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o divoch sveta pochádza z 5. storočia pred Kr. od Herodota. Práve on medzi ne zahrnul egyptské pyramídy a visuté záhrady v Babylone.
Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá sa zaoberala divmi sveta, bol v roku 225 pred Kr. matematik Filón z mesta Byzantion (čo je dnešný Istanbul), ktorý o nich napísal svoje známe dielo O siedmich divoch (On the Seven Wonders). Po ňom, okolo roku 130 pred Kr., ich spísal spisovateľ Antipatros zo Sidónu, ktorého zoznam sa dnes považuje za prvú verziu. V čase, keď spisovali svoj zoznam, však ešte nestál Alexandrijský maják na ostrove Faros. Preto medzi svoje divy sveta zahrnuli monumentálne hradby Babylonu.

Do dnešných čias sa zachovali jedine pyramídy v Egypte. Ďalšie dva divy zničil oheň a tri z nich zničilo zemetrasenie.

Egyptské pyramídy / Pyramídy pri Gíze / Cheopsova pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramídy v Gíze
Bližšie informácie v hlavnom článku: Egyptské pyramídy

Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsova pyramída alebo pyramídy pri Gíze), jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes, sú paradoxne aj divom najstarším. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov starovekého Egypta. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova pyramída) – vysoká je 137 metrov.

Semiramidine visuté záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

Visuté záhrady v Babylone, v pozadí Babylonská veža. Obraz zo 16. storočia
Bližšie informácie v hlavnom článku: Semiramidine visuté záhrady

Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť tvrdí, že ich dala postaviť kráľovná Semiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nebukadnesar II. pre svoju manželku Amytis (okolo roku 600 pred Kr.), aby jej pripomenul jej domov kde vyrastala (Perzia).

Artemidin chrám v Efeze[upraviť | upraviť zdroj]

Artemidin chrám v Efeze, obraz zo 16. storočia. Skutočná podoba chrámu však bola úplne iná.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Artemidin chrám v Efeze

Chrám známy aj ako Artemision dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený po tom, ako mesto dobyl Alexander Veľký. Dodnes sa však z chrámu nezachovalo takmer nič.

Diova socha v Olympii[upraviť | upraviť zdroj]

Diova socha v Olympii
Bližšie informácie v hlavnom článku: Diova socha v Olympii

Diova socha v Olympii bola 12 a pol metra vysoká, nádherná socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diovo telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva. Socha bola umiestnená v chráme, postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 sochu odviezli do Konštantinopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.

Mauzóleum v Halikarnasse[upraviť | upraviť zdroj]

Mauzóleum v Halikarnasse, obraz zo 16. storočia
Bližšie informácie v hlavnom článku: Mauzóleum v Halikarnasse

Mauzóleum v Halikarnasse (v dnešnom Turecku) dal postaviť kráľ Mausólos II., ako symbol svojej moci. Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausóla II. sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Hrobka bola vysoká až 42 metrov a rozmery základne boli 38 metrov x 32 metrov. Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 použili kamene z ruín na stavbu opevnenia.

Rodoský kolos (Rodský kolos, Ródsky kolos)[upraviť | upraviť zdroj]

Rodoský kolos, obraz zo 16. storočia.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Rodoský kolos

Héliovu sochu na Rodose postavili obyvatelia ostrova v roku 304 pred Kr., po tom ako sa ubránili invázii, ako výraz vďaky Héliovi za jeho pomoc. Socha bola vyrobená z bronzu a bola vysoká 37 metrov. Niektorí historici tvrdia, že socha mala nohy rozkročené a lode plávajúce do prístavu plávali pod ňou, pravdepodobnejšie však je, že socha mala nohy pri sebe a stála na podstavci umiestnenom pri prístave.
Kolos zničilo zemetrasenie, no ešte mnoho rokov zostali jeho ruiny nedotknuté. Až v roku 653 napadli Rodos islamské vojská a kusy Kolosu odviezli a pravdepodobne roztavili.

Alexandrijský maják[upraviť | upraviť zdroj]

Alexandrijský maják, obraz zo 16. storočia.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Alexandrijský maják

Maják na ostrove Faros pri Alexandrii bol postavený v roku 278 pred Kr. na návrh Alexandra Veľkého (dokončený však bol až za vlády Ptolemaia II.). Bol postavený tak kvalitne, že vydržal vyše tisíc rokov a prekonal niekoľko zemetrasení, no aj napriek tomu sa mu zemetrasenie v roku 796 stalo osudným. Na jeho základoch dnes stojí pevnosť.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]