Portál:História/Odporúčaný článok/36 2007
Francúzska revolúcia alebo Veľká francúzska revolúcia (v marxistickej historiografii aj Veľká francúzska buržoázna revolúcia) bola revolúcia, ktorá prebehla vo Francúzsku v rokoch 1789 až 1799 s cieľom odstrániť kráľovu absolutistickú moc.
Všeobecné príčiny revolúcie[upraviť zdroj]
Príčinami revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza Francúzska v 18. storočí, v 80. rokoch aj kríza hospodárska. Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou americká revolúcia. Konkrétne príčiny sú (už tradične) sporné, do úvahy prichádza najmä:
- nerovnomerné rozdelenie príjmov z prudkého hospodárskeho rastu Francúzska v 18. storočí, poháňaného prechodom na liberálne trhové hospodárstvo, populačnou explóziou a rozvojom poľnohospodárstva
- vysoké výdavky kráľovského dvora (Versailles), sčasti na prepych, ale aj na výboje a vojny (najmä vojna o španielske dedičstvo (1701-1714) za Ľudovíta XIV., sedemročná vojna (1756-1763) za Ľudovíta XV. a americká revolúcia (1775-1783) za Ľudovíta XVI.)
- absolutizmus (s vrcholom za Ľudovíta XIV. – „kráľ Slnko“)
- sloboda tlače v období pred revolúciou
- rozdelenosť francúzskej spoločnosti na tri stavy, z ktorých dva (duchovenstvo a šľachta) tvorili len 2 % obyvateľstva, ale mali politickú moc a neplatili dane, kým tretí stav (roľníci a mešťania) tvorili 98%, ale politickú moc nemali a dane platili
- nezvolávanie zhromaždenia generálnych stavov od roku 1614 (generálne stavy vznikli v roku 1302 ako poradné zhromaždenie kráľa , najmä na schvaľovanie daní)
- katastrofálna neúroda v roku 1788 a z toho vyplývajúce povstania chudoby
- stroskotanie francúzskej zámorskej koloniálnej politiky