Portál:Kozmonautika/Novinky
2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012
Tento rok[upraviť zdroj]
január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december
1/2024[upraviť zdroj]
9. január 2024
- Po prvýkrát úspešne odštartovala nová dvojstupňová raketa Vulcan-Centaur. Bez využitia prechodnej parkovacej dráhy naviedla na preletovú dráhu k Mesiacu komerčnú pristávaciu sondu Peregrine. Tento lander od firmy Astrobotic mal 23. februára pristáť na mesačnom povrchu. Peregrine však začal vykazovať problémy, z ktorých najvážnejším je únik paliva. Modul tak napriek predpokladom nebude môcť pristáť na Mesiaci.[1]
9. január 2024
- Administrátor NASA Bill Nelson oznámil, že misia Artemis II, ktorá by mala byť prvým pilotovaným obletom Mesiaca po viac než polstoročí, sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom je niekoľko technických problémov. Tým sa odkladá aj nasledujúca misia, Artemis III, ktorá mala s posádkou pristáť na povrchu Mesiaca najskôr na september 2026.[1]
11. január 2024
- Z plávajúcej plošiny v Žltom mori po prvý raz odštartovala raketa YL-1 známa aj ako Gravity-1 od spoločnosti Orien Space. Ide o najvýkonnejšiu raketu fungujúcu výlučne na tuhé pohonné hmoty na svete. Na obežnú dráhu dopravila tri družice.[2][3]
18. január 2024
- Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala na vrchole rakety Falcon-9R kozmická loď Crew Dragon na komerčnú misiu na ISS. Loď nesúca štvorčlennú posádku sa nasledujúci deň po necelých dvoch dňoch letu pripojila k ISS.[4][5]
18. január 2024
- Komerčný pristávací mesačný modul Peregrine zhorel v zemskej atmosfére potom, ako vinou úniku pohonných hmôt nebol schopný naplniť svoju misiu.[6]
19. január 2024
- Pristávací modul japonskej misie SLIM mäkko dosadol na mesačný povrch a s ním aj dva malé rovery. Išlo o prvé pristátie Japonského stroja na Mesiaci. Solárne panely modulu však zo zatiaľ neznámych dôvodov nedodávali elektrickú energiu, a tak namiesto plánovaných štrnástich dní prístroje modulu fungovali len niekoľko desiatok minút.[7]
20. január 2024
- Po problémoch s otvorením odberovej hlavice sondy OSIRIS-REx sa hlavicu konečne podarilo otvoriť. Bola zverejnená snímka donesených vzoriek z asteroidu.[8]
21. január 2024
- NASA oznámila, že jej modul Perseverance opätovne nadviazal spojenie s vrtuľníčkom Ingenuity po dvojdňovom výpadku. Kontakt s Ingenuity sa stratil v priebehu jeho 72. letu počas zostupnej fázy. Stav helikoptéry sa vyhodnocuje.[9]
25. január 2024
- Dron Ingenuity na Marse, prvý vrtuľník na inej planéte, ukončil z dôvodu poškodenia vrtule svoju misiu. Absolvoval 72 letov v rozpätí takmer troch rokov, čím mnohonásobne prekročil svoju plánovanú životnosť. Helikoptéra stojí na nohách a ešte komunikuje s riadiacim strediskom.[2][3]
2/2024[upraviť zdroj]
4. február 2024
- Ruský kozmonaut Oleg Kononenko vytvoril nový rekord v dĺžke kumulatívneho pobytu vo vesmíre. S doterajšou dĺžkou pobytu 879 dní prekonal predošlého držiteľa rekordu Gennadija Padalku. Pokiaľ nedôjde k žiadnej mimoriadnej situácii a Kononenko pristane podľa plánu v lodi Sojuz MS-25, jeho rekord bude v deň pristátia dosahovať hodnotu až 1110 dní.[10]
9. február 2024
- Kozmická loď Dragon 2 úspešne pristála po trojtýždňovej komerčnej misii Axiom-3 na ISS. Na Zem sa vrátili štyria muži, ktorí všetci majú európske občianstvo. Pristátie bolo v pláne už skôr, ale bolo odložené kvôli nevyhovujúcemu počasiu.[11]
15. február 2024
- Štart rakety Falcon 9 s komerčným pristávacím modulom Nova-C, ktorý mieri k Mesiacu. Modul vyrobila firma Intuitive Machines. Pristátie sa očakáva 22. februára v blízkosti južného pólu Mesiaca.[12]
18. február 2024
- Štart rakety Electron s družicou ADRAS-J od japonskej spoločnosti Astroscale. Ide o prvú družicu, ktorá má skúmať kozmický odpad. Jej cieľom bude konkrétne horný stupeň japonskej rakety H-IIA, ktorý je na obežnej dráhe od roku 2009.
19. február 2024
- Z obežnej dráhy sa prvýkrát vrátilo na Zem komerčné návratové puzdro misie Winnebago-1. Ide o zariadenie, ktoré na obežnej dráhe automaticky vyrábalo lieky a vykonávalo aj ďalšie experimenty. Puzdro sa malo vrátiť už o pol roka skôr, ale spoločnosť Varda space industries dostala povolenie na pristátie až 14. februára.
23. február 2024
- Krátko po polnoci na mesačný povrch mäkko dosadol pristávací modul Nova-C. Firma Intuitive Machines sa tak stala prvou súkromnou spoločnosťou, ktorá dokázala úspešne poslať svoju sondu na iné vesmírne teleso. Modul dosadol v kráteri Malapert A blízko južného pólu Mesiaca. Pri pristátí zlyhal navádzací systém, navyše sa zlomila jedna z nôh a modul dopadol na bok.[13][14]
25. február 2024
- Napriek predpokladom japonský mesačný lander SLIM prežil lunárnu noc a po východe slnka vo svojej lokalite sa opäť ozval. Komunikácia však trvala len krátko kvôli prehriatiu komunikačného systému. Stihol však poslať snímku z miesta svojho pristátia.[15]
3/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/3 2024
4/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/4 2024
5/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/5 2024
6/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/6 2024
7/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/7 2024
8/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/8 2024
9/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/9 2024
10/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/10 2024
11/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/11 2024
12/2024[upraviť zdroj]
Šablóna:Kozmonautika/Novinky/12 2024
- ↑ HOŠEK, Jiří. Gateway (leden 2024) [online]. 2024-01-12, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online. (česky)
- ↑ https://kosmonautix.cz/2024/01/neuveritelny-pribeh-vrtulniku-ingenuity-skoncil/
- ↑ NASA. After Three Years on Mars, NASA’s Ingenuity Helicopter Mission Ends [online]. [Cit. 2024-01-26]. Dostupné online.