Préria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Préria pozri Préria (rozlišovacia stránka).
Préria

██ Prérie v USA

Préria je veľká trávnatá plocha s nízkym reliéfom, step, v Severnej Amerike.

Préria bola od nepamäti domovom Indiánov. V strednej časti Severnej Ameriky zaberá plochu približne od 30o severnej šírky v USA po 54 - 56o severnej šírky v Kanade. Nie to len veľká rovina. Východným smerom po jazero Michigan je najrovnejšia, smerom na západ však stúpa do výšky, je čoraz členitejšia a končí sa na úpätí Skalnatých vrchov v jednotlivých horských údoliach.

Prériu po stáročia tvárnili horotvorné pohyby, vietor a voda, ktorá odnášala zo Skalnatých vrchov drobné úlomky hornín a hlinu a usadzovala ich na úpätí. Celé územie prérie má približne v dĺžke 1 300 km mierny sklon na východ, preto tu väčšina riek, ako napríklad Powder, Niobara, Platte či Canadian, tečie tým smerom.

Préria je taký druh stepi, ktorí tvorí prechod medzi lesmi a pustatinami. Na miestach, kde sa stýka s lesom, vytvára lesostep. Tam sa striedajú menšie lesíky a skupiny stromov s trávnatými lúkami, asi tak ako u nás na okrajoch lesov. Medzi trávnaté časti prérie - stepi a pustatiny - však preniká pás polopúští, kde rastliny nepokrývajú pôdu súvislo.

Slovo préria si vytvorili francúzski osadníci, keď v 18. str. dosiahli jej východnú hranicu. Zdala sa im nekonečne veľká, pripomínala bretónske pažite alebo provensálske lúky, preto ju nazvali lúkou, prairie. Obrovské more trávy rástlo a bujnelo, lebo všade bol dostatok vlahy a žírna pôda. Ale prvých cudzincov to ani tak veľmi nezaujímalo. Francúzi a Angličania tu hľadali predovšetkým kožušiny. Na prériu vkročili najskôr od východu, niekde na miestach dnešných štátov Minnesota, Iowa alebo Missouri v USA, a mysleli si, že celá je pokrytá hustým pokrovcom tráv.

Externé odkazy [upraviť]