Pretaktovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Overclocking BIOS
Tekutý dusík ako chladiace médium
Pretaktovanie ako súťažná disciplína: víťazi súťaže Intel Taiwan Overclocking Live Test

Pretaktovanie alebo overclocking je systematická cielená činnosť zameraná na zvýšenie pracovnej frekvencie procesora počítača a ostatných komponentov, napríklad grafickej karty s cieľom zvýšenia výkonu počítača na najvyššiu možnú mieru.

Dôvody pretaktovania[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým dôvodom umožňujúcim pretaktovanie (platí pre všetky kremíkové čipy) je, že počítačové čipy sú vyrábané s výkonovou rezervou, ktorá dovoľuje používať ich na vyšších frekvenciách. Táto rezerva je z dôvodov maximálnej bezpečnosti, aby bolo zaistené, že komponent bude v daných podmienkach pracovať spoľahlivo. Táto rezerva je max. 15% pracovnej frekvencie procesora.

Druhým dôvodom pretaktovania je obchodná politika výrobcu procesora (resp. grafickej karty). Pri výrobe čipu procesora sa monokryštalický ingot kremíka sa rozreže na tenké kruhovité dosky - wafery. Fotolitografiou sa na ňom vytvorí sieť pravouhlých kremíkových platničiek a na nich sa vytvorí štruktúra čipu. Po dohotovení a rozrezaní wafera na čipy sa tieto zapúzdria. Najdôležitejšia vlastnosť monokryštálu je jeho čistota (obsah nežiadúcich prímesí - pozri výroba kremíka). Obsah prímesí v ingote nie je rovnomerný. Najčistejší je uprostred a ku okraju množstvo nečistôt stúpa. Čiže zjednodušene povedané, rôzne čipy po dohotovení znesú rôzne zaťaženie. Podobne aj pri naparovaní vrstiev a litografii vznikajú čipy, ktore znesú viac, a tie, ktoré znesú menej. Obvykle sa v jednom cykle vyrába jeden druh čipov (napr. Athlon X2), ale o tom pre akú frekvenciu bude určený sa rozhodne až pri záverečnom testovaní. Ak je na trhu záujem o nejaký čip (procesor) s nižšou frekvenciou (a nezáujem o čipy (procesory) toho istého typu pre vyššiu frekvenciu), použijú sa na výrobu pomalšieho procesoru aj čipy určené pre vyššiu frekvenciu. Takýto čip má potom dodatočnú výkonovú rezervu, ktorá sa dá využiť pre pretaktovanie. Na internete kolujú čísla sérií čipov vhodných na vysoké pretaktovanie. Či však má procesor dodatkovú výkonovú rezervu je pre bežného koncového zákazníka len vecou náhody.

Výhody a nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď pretaktovanie vyzerá jednoducho, ohrozuje stabilitu počítačového komponentu, softvéru a integrity dát. Ak je cieľom vysoká bezpečnosť dát a stabilita počítača, prevažne servera, ktorý ma bez prerušenia bežať veľmi dlhý čas, používa sa na zvýšenie stability presne opačný efekt zvaný podtaktovanie.

Výhodou pretaktovania je jednoduché (a zadarmo) zvýšenie výkonu procesora počítača. Rozdiel v cene medzi pomalým a rýchlym procesorom môže byť až niekoľkonásobný.

Nevýhodou pretaktovania je, že príliš vysoké pretaktovanie môže viesť k nestabilite počítača, častému pádu aplikácií, zamŕzaniu počítača, chybám v dátach a niekedy až k zničeniu komponentov. Pretaktovaním sa tiež zvyšuje teplota procesora a často aj jeho príkon. Nové typy procesorov majú hranicu rezervy veľmi "ostrú" a obvykle sa pri prílišnom pretaktovaní nenávratne zničia. Preto sa pri prípadnom pretaktovaní musí postupovať veľmi opatrne a postupne sa hľadá oblasť, kedy začína byť systém nestabilný, čo je horná hranica možného pretaktovania.

Ekonomické aspekty pretaktovania[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci pretaktovanie má byť určené na zvýšenie výkonu s minimálnymi nákladmi, niekedy sa môže značne predražiť. Snahou o dosiahnutie čo najvyššieho pretaktovania ľudia niekedy zvyšujú aj napätie, čím sa procesor viac zahrieva a je potrebné ho účinnejšie chladiť. To znamená ďalšie náklady na výkonnejšiu chladiacu sústavu, ktorej cena môže byť vyššia ako výkonnejší procesor toho istého druhu. Dnešné rozdiely v cene procesorov sú niekedy tak malé, že už ani ekonomický aspekt nie je motivujúci, sú však časté aj prípady, že cenový rozdiel medzi dvoma takmer rovnako rýchlymi procesormi je závratný.

Najlepšie pretaktovateľný hardvér[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najlepšie pretaktovateľné procesory v minulosti patrili:

  • Celeron 266 - vďaka absencii vyrovnávacej pamäte druhej úrovne ho bolo možné pretaktovať až na 400 MHz, čím bolo možné dosiahnuť až 50-percentný nárast výpočtového výkonu
  • Celeron A 333 - tento procesor bolo často možné pretaktovať až na 500 MHz, čím bolo možné dosiahnuť až 50-percentný nárast výpočtového výkonu
  • Duron 600-650 - tieto procesory bolo možné pretaktovať niekedy až na vyše 1 GHz, čím bolo možné dosiahnuť až 75-percentný nárast výkonu
  • Pentium Dual-Core - tieto procesory je bežne možné pretaktovať z 1,8 alebo 2,0 GHz na 2,4, 2,6 alebo až 3 GHz

Vo všeobecnosti sa najlepšie taktujú low-end procesory, hlavne procesory so zníženou veľkosťou vyrovnávacej pamäte L2 oproti plnohotnotným procesorom, hoci ich výkon na rovnakej frekvencii je prakticky totožný s pôvodnými hi-end procesormi, z ktorých sú odvodené, a to za zlomok ceny, napr. Celeron namiesto Pentium II-III-IV, K6-2 namiesto K6-III, Duron alebo Sempron namiesto Athlon/Athlon XP/Athlon 64, Pentium Dual-Core namiesto Intel Core 2 a pod. Práve vysoká kapacita L2 cache pamäte je často prekážkou pri pretaktovaní, hoci jej niekoľkonásobný rozdiel v kapacite (napr. 1 MB oproti 2 alebo 4 MB) výrazne neprispieva výkonu pri väčšine aplikácií.

Všeobecné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok v žiadnom prípade nie je možné brať ako názor, že pretaktovanie je prospešné.
  • Pretaktovanie môže vážne a nenávratne poškodiť hardvér počítača a preto nie je možné ho vo všeobecnosti odporúčať bežným používateľom.
  • Ak výrobca počítača pri reklamácii zistí pretaktovanie procesora (napr prečítaním údajov z BIOSu), znamená to obvykle okamžitú stratu záruky na celý počítač.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]