La Liga
| La Liga |
|---|
| Založená |
| 1929 |
| Štát |
 Španielsko |
| Nižšia Liga |
| Segunda División |
| Počet tímov |
| 20 |
| Európske Kvalifikácie |
| Liga majstrov Európska liga UEFA |
| Poháre |
| Copa del Rey |
| Najviac víťazstiev |
| Real Madrid (32 titulov) |
| Súčasný víťaz (2011/12) |
| Real Madrid |
| Webová stránka |
| Oficiálna stránka La Ligy |
La Liga (slovensky: Liga) nazývaná aj Primera División (slovensky: Prvá liga) je najvyššia španielska futbalová súťaž, ktorú usporadúva Španielska futbalová federácia. Táto futbalová súťaž je súčasťou Liga de Fútbol Profesional (slovensky: Profesionálna futbalová liga). Všeobecne je známa ako La Liga alebo tiež ako Liga BBVA od roku 2008, čo je odvedené od jej hlavného sponzora. Hrá v nej 20 tímov, z ktorých každú sezónu tri najnižšie umiestnené celky zostúpia do Segunda División (slovensky: Druhá liga) a sú nahradené troma najvyššie umiestnenými celkami v Segunda División. Od jej počiatkov v roku 1929 hralo v La Lige celkovo 58 tímov, deväť z nich v nej dosiahlo víťazstvo aspoň v jednej sezóne. Od päťdesiatych rokov v nej dominujú dva kluby, Real Madrid CF a FC Barcelona. Skôr menovaný ju vyhral 31-krát, zatiaľ čo ten druhý bol jej víťazom v devätnástich prípadoch. Na trofej pre víťaza sa podarilo dosiahnuť aj klubom Atlético Madrid, Athletic Club, Valencia CF, FC Sevilla, Deportivo de La Coruña, Real Sociedad a Real Betis.
La Liga je jednou z najpopulárnejších profesionálnych športových súťaži na svete a je druhou najkvalitnejšou futbalovou súťažou v Európe podľa ligového koeficientu UEFA.
Obsah |
Formát súťaže [upraviť]
La Liga sa hrá zvyčajným dvojkolovým spôsobom. V priebehu sezóny, ktorá sa hrá od septembra do júna, každý z dvadsiatich klubov odohrá s ďalšími klubmi dva zápasy, jeden doma a druhý vonku, spolu 38 zápasov. Za víťazstvo sú tri body, za remízu 1 bod a za prehru sa neprideľuje žiaden. Na základe počtu získaných bodov sa vytvorí ligová tabuľka a klub s najvyšším počtom bodov na konci sezóny sa stáva majstrom. V prípade rovnosti bodov dvoch alebo viacerých klubov sa o ich umiestnení rozhoduje na základe nasledovných kritérií: (1) gólový rozdiel zo vzájomných zápasov medzi tými dvoma klubmi, o ktorých sa rozhoduje; (2) ak sa rozhoduje o viac ako dvoch kluboch, tak sa berie do úvahy súčet bodov zo vzájomných zápasov; (3) potom gólový rozdiel zo vzájomných zápasov; (4) gólový rozdiel zo všetkých zápasov v sezóne; (5) celkový počet strelených gólov vo všetkých zápasoch v sezóne.
Medzi Primera División a Segunda División existuje systém zostupu do nižšej a postupu do vyššej súťaže. Tri najnižšie umiestnené celky v La Lige zostupujú do Segunda División a sú nahradené troma najvyššie umiestnenými celkami v Segunda División.
Kvalifikácia do Európskych futbalových súťaží [upraviť]
Štyri najvyššie umiestnené tímy sa kvalifikujú do Ligy majstrov UEFA, z čoho prví traja priamo skupinovej fázy a štvrtý do predkola. Piaty a a šiesty celok v La Lige, ako aj víťaz Copa del Rey (slovensky: Kráľovský pohár), sa kvalifikujú do Európskej ligy UEFA.
História [upraviť]
Založenie [upraviť]
V apríli roku 1927 Jose Maria Acha, športový riaditeľ klubu Arenas Club de Getxo, prišiel ako prvý s návrhom na založenie španielskej národnej futbalovej súťaže. Real Federación Española de Fútbol (slovensky: Španielska kráľovská futbalová federácia) po dlhých rokovaniach o veľkosti súťaže a o tom kto by mal v nej hrať, nakoniec rozhodla, že prvú sezónu Primera División odohrá v roku 1929 desať klubov. Medzi zakladajúcich členov Primera División patria kluby, FC Barcelona, Real Madrid, Athletic Club, Real Sociedad, Arenas Club de Getxo a Real Unión, ktorí sa kvalifikovali ako predchádzajúci víťazi Copa del Rey, Atlético Madrid, RCD Espanyol a CE Europa, ako predchádzajúci finalisti Copa del Rey a napokon Racing Santander, ako víťaz kvalifikačného turnaja. Iba tri zo zakladajúcich tímov, Real Madrid, Barcelona a Athletic Club, nikdy nezostúpili z Primera División do nižšej súťaže.
Tridsiate roky 20. storočia [upraviť]
Hoci FC Barcelona vyhrala prvú sezónu La Ligy v roku 1929 a Real Madrid vyhral svoje prvé dva tituly v sezónach 1931/32 a 1932/33, prvým tímom so šnúrou majstrovských titulov bol Athletic Club. Zvíťazil v sezónach 1929/30, 1930/31, 1933/34 a 1935/36 a v ďalších dvoch 1931/32 a 1932/33 skončil na druhom mieste. V tomto období získal do svojej zbierky jediný titul aj Real Betis, vtedy známy ako Betis Balompié. Následne bola Primera División na niekoľko rokov prerušená kvôli španielskej občianskej vojne.
V roku 1937 sa hrala Juhoeurópska liga, avšak bez účasti oboch madridských klubov Realu a Atlética, ktorej víťazom sa stala FC Barcelona. O sedemdesiat rokov neskôr, 28. septembra 2007, požiadal barcelonský klub Kráľovskú španielsku futbalovú federáciu (RFEF), aby jej toto víťazstvo uznala ako španielsky ligový titul. K podaniu žiadosti ju podnietilo rozhodnutie RFEF uznať víťazstvo Levante FC v Copa de la España Libre ako ekvivalent víťazstva Copa del Rey.
Štyridsiate roky 20. storočia [upraviť]
S obnovou súťaže, po skončení španielskej občianskej vojny, sa ako najsilnejšie kluby predstavili Atlético Aviación (teraz Atlético Madrid), Valencia a Sevilla. Je pozoruhodné, že Atlético Aviación, ktoré iba nahradilo v súťaži Real Oviedo, ktorého štadión bol počas vojny zničený, vyhralo prvý povojnový titul v sezóne 1939/40 a následne ho v ďalšej sezóne aj obhájilo. Kým iné tímy stratili hráčov kvôli odchodu do exilu či popráv a zranení počas vojny, Atlético Aviación bolo posilnené zlúčením s klubom Aviación Nacional. Nedotknutý tiež zostal mladý predvojnový tím Valencie a v povojnovom období dozrel a získal tri španielske tituly v sezónach 1941/42, 1943/44 a 1946/47 a v dvoch ďalších sezónach bol druhý, 1947/48 a 1948/49. Sevilla zažila svoju zlatú éru v priebehu štyridsiatych rokov, najprv skončila dvakrát druhá v sezónach 1939/40 a 1941/42 a potom v sezóne 1945/46 vyhrala svoj jediný titul. Na konci tejto dekády sa vynorila aj silná Barcelona, ktorá bola korunka pre španielskeho majstra udelená v sezónach 1944/45, 1947/48 a 1948/49.
Di Stéfano, Puskás, Kubala a Suárez [upraviť]
Hoci Atlético Madrid získalo prvé dva tituly začiatkom päťdesiatych rokov (1949/50 a 1950/51) pod vedením trénera Helenia Herrera, otca systému catenaccia, päťdesiate roky sú začiatkom dominancie FC Barcelona a Realu Madrid v La Lige. V priebehu tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokoch boli prísne pravidlá pre zahraničných hráčov. Vo väčšine prípadov kluby mali troch legionárov, čo znamenalo, že najmenej osem miestnych hráčov hralo v každom zápase. V päťdesiatych rokoch Real Madrid a Barcelona tieto pravidlá obchádzali, keď dokázali získať španielske občianstvo pre Alfreda di Stéfana, Ferenca Puskása a Ladislava Kubala. Barcelona s Kubalom v tíme získala dva tituly v sezónach 1951/52 a 1952/53. Di Stéfano, Puskás a Francisco Gento tvorili základ tímu Realu Madrid, ktorý dominoval v druhej polovici päťdesiatych rokov. Real vyhral Primera Division po prvýkrát pod názvom Real Madrid v sezóne 1953/54 a opätovne v 1954/55. V sezónach 1956/57 a 1957/58 Real Madrid vyhral ďalšie dva tituly, keď na jednu sezónu ich víťaznú šnúru prerušil Athletic Club. V tomto čase Real Madrid tiež vyhral neuveriteľných päť titulov za sebou v Európskom pohári majstrov. Barcelona s trénerom Heleniom Herrerom a v zostave s Luisom Suárezom dosiahla dva tituly v sezónach 1958/59 a 1959/60.
Madridská éra [upraviť]
V období rokov 1961 a 1980 Real Madrid dominoval v Primera Division, keď získal 14 ligových titulov, vrátane piatich titulov v rade za sebou od roku 1961 do 1965 a dvoch trojročných sériách (1967 - 1969 a 1978 - 1980). Iba Atlético Madrid vtedy bolo ako takým súperom Realu, získajúc štyri tituly do svojej zbierky v sezónach 1965/66, 1969/70, 1972/73 a 1976/77. Medzi ďalšie tímy, ktorým sa podarilo získať titul v silnej madridskej ére, patrila iba Valencia CF v sezóne 1970/71 a FC Barcelona s Johanom Cruyffom v sezóne 1973/74.
Osemdesiate roky [upraviť]
Madridská éra bola najvýznamnejšie ukončená v sezóne 1980/81, keď získal svoj prvý titul Real Sociedad. Obhájil ho v nasledujúcej sezóne a potom ho napodobnil ďalší baskický tím, Athletic Club, ktorý získal dva ďalšie tituly v sezónach 1982/83 a 1983/84. Terry Venables priviedol FC Barcelona k jedinému titulu v sezóne 1984/85, tesne predtým ako Real Madrid vhral ďalších päť titulov v rade za sebou (1986 až 1990), s tímom pod vedením Lea Beenhakkera a v zostave s Hugom Sánchezom a legendárnym „La Quinta del Buitre“ - Emilio Butragueño, Manolo Sanchís, Martín Vázquez, Míchel a Miguel Pardeza.
Deväťdesiate roky [upraviť]
Johan Cruijff sa vrátil do Barcelony ako tréner v roku 1988 a zostavil legendárny Dream Team (slovensky: Tím snov). Priviedol hráčov ako Josep Guardiola, José Mari Bakero, Txiki Beguiristain, Goikoetxea, Ronald Koeman, Michael Laudrup, Romário a Christo Stoičkov. Tento tím vyhral Primera Division štyrikrát v rade za sebou v rokoch 1991 až 1994 a Európsky pohár majstrov v roku 1992. Laudrup neskôr prestúpil k najväčšiemu rivalovi Barcelony do Realu Madrid po nezhodách s Cruijffom a pomohol mu ukončiť Bracelonskú éru v sezóne 1994/95. Atlético Madrid vyhralo svoj deviaty titul v Primer Division v sezóne 1995/96 a Real Madrid pridal ďalší titul do svojej zbierky v nasledujúcej sezóne. Po úspechoch Cruijffa, prišiel na Nou Camp iný Holanďan – tréner Ajaxu Louis van Gaal –, priviedol talentovaných hráčov, ako Luís Figo, Luis Enrique a Rivaldo, čo prispelo k ďalším dvom titulom pre Barcelonu v sezónach 1997/98 a 1998/99. Real Madrid medzitým získaval uznanie na medzinárodnej scéne, víťazstvom v Ligu majstrov UEFA v sezóne 1997/98.
Začiatok dvadsiateho prvého storočia [upraviť]
S príchodom nového storočia sa k dvom velikánom, Realu Madrid a FC Barcelona, pridali ďalšie kluby dosahujúce úspechy. V rokoch 1993 a 2004 Deportivo La Coruña skončila v La Lige medzi troma najúspešnejšími tímami desaťkrát, čo je lepší výsledok ako dosiahli Real Madrid alebo Barcelona a v sezóne 1999/00, pod vedením Javiera Iruretu, sa stala deviatym tímom, ktorý získal aspoň jeden ligový titul. Real Madrid vyhral dva ďalšie tituly v sezónach 2000/01 a 2002/03 a Ligu majstrov UEFA v sezónach 1999/00 a 2001/02 a tretí titul v sezóne 2006/07 po trojročnej prestávke. Aj v Primera Divsion aj v Lige majstrov UEFA im bola náročným súperom znovuzrodená Valencia. Pod vedením Héctora Cúpera skončila Valencia na druhom mieste v Lige majstrov UEFA v sezónach 1999/00 a 2000/01. Jeho nástupca, Rafael Benítez, na jeho základoch priviedol klub k víťazstvu v lige v sezóne 2001/02 a zisku „double“, víťazstvu v La Lige a Pohári UEFA v sezóne 2003/04. Obrodená Barcelona v sezóne 2004/05, v zostave s brilantným Ronaldinhom, vyhrala svoj prvý titul v novom storočí a v nasledujúcej sezóne 2005/06 „double“, za víťazstvo v La Lige a Lige majstrov UEFA. Real Madrid vyhral dva tituly za sebou v sezónach 2006/07 a 2007/08 a Barcelona opäť v roku 2009, spolu s ďalšími piatimi titulmi – španielsky pohár, španielsky Superpohár, Liga Majstrov UEFA, Superpohár UEFA a na konci roka aj Majstrovstvá klubov FIFA.
Víťazi [upraviť]
Podľa roku [upraviť]
Podľa počtu víťazstiev [upraviť]
| Klub | Počet víťazstiev |
Počet druhých miest |
Sezóny, v ktorých klub vyhral |
|---|---|---|---|
| Real Madrid |
|
|
1931-32, 1932-33, 1953-54, 1954-55, 1956-57, 1957-58, 1960-61, 1961-62, 1962-63, 1963-64, 1964-65, 1966-67, 1967-68, 1968-69, 1971-72, 1974-75, 1975-76, 1977-78, 1978-79, 1979-80, 1985-86, 1986-87, 1987-88, 1988-89, 1989-90, 1994-95, 1996-97, 2000-01, 2002-03, 2006-07, 2007-08, 2011-12 |
| FC Barcelona |
|
|
1928-29, 1944-45, 1947-48, 1948-49, 1951-52, 1952-53, 1958-59, 1959-60, 1973-74, 1984-85, 1990-91, 1991-92, 1992-93, 1993-94, 1997-98, 1998-99, 2004-05, 2005-06, 2008-09, 2009-10, 2010-2011 |
| Atlético Madrid |
|
|
1939-40, 1940-41, 1949-50, 1950-51, 1965-66, 1969-70, 1972-73, 1976-77, 1995-96 |
| Athletic Club |
|
|
1929-30, 1930-31, 1933-34, 1935-36, 1942-43, 1955-56, 1982-83, 1983-84 |
| Valencia CF |
|
|
1941-42, 1943-44, 1946-47, 1970-71, 2001-02, 2003-04 |
| Real Sociedad |
|
|
1980-81, 1981-82 |
| Deportivo La Coruña |
|
|
1999-00 |
| Sevilla FC |
|
|
1945-46 |
| Real Betis |
|
|
1934-35 |
Pozri aj [upraviť]
|
|||||
|
|||||
