Prométheus z Atén
Prométheus (starogr. Προμηθεὺς) bol olympijský víťaz v tethrippe v roku 241.[1]
Titos Domitios Prométheus z Atén bol na 255. olympijských hrách korunovaný olivovým vencom za víťazstvo v tethrippe.[1] Tethrippon (preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom) zaradili do programu olympijských hier v roku 680 pred Kr.[2][3]
Olympijské víťazstvo Prométhea je zaznamenané na epigrafickom náleze IG II² 3769 (Inscriptiones Graecae II, Inscriptiones Atticae Euclidis anno posteriores, ed. Johannes Kirchner, Berlin 1927-1931) objavenom v Atike, ktorý uvádza aj to, že Prométheus bol v tejto disciplíne periodonikés, t. j. víťaz na všetkých celogréckych hrách (hier usporadúvaných v rôznych obdobiach štvoročného cyklu, olympiády[4]).[5]
Podľa holandského epigrafika Henriho Plaketa sa počas cisárskeho obdobia mnohí usporiadatelia agonistických (amatérskych) hier udeľovaním peňažných cien víťazom, za účelom pritiahnuť významných súťažiacich, snažili povýšiť ich hry (agónes thematitai) do stavu „posvätných" súťaží. To nepriamo dokazuje text vyššie uvedeného čestného epigramu venovaného Prométheovi, v ktorom grécke slová „θεματεῖται στεφανεῖται ἀγῶνες" neuznávajú kombináciu korunovácie víťazným vencom s peňažnou cenou.[6] Usporiadatelia týchto hier vyberali od divákov vstupné. Leskom mien štartujúcich atlétov sa usilovali vykompezovať to, čo im chýbalo na tradícii. Samozrejme, že najväčší záujem mali o olympionikov.[7]
Iný epigrafický nález z Atiky IG II² 2243 uvádza, že Prométheus sa stal odborným juniorským trénerom, čiže grécky paidotribom.[8] Paidotribés bol odborník na atletické zručnosti a techniky, ktorý sa venoval hlavne deťom a dospievajúcej mládeži (od 5. stor. pred Kr. niektorí z nich praktizovali aj výskum výkonu ľudského tela).[9]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 55.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3161[1]
- ↑ Angelos Chaniotis, Epigraphic Bulletin for Greek Religion 2007 (EBGR 2007), 321
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 186.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 2242[2]
- ↑ Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 74.