Prvá pomoc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol prvej pomoci

Prvá pomoc je súbor jednoduchých a účelných opatrení, ktoré slúžia na bezprostrednú pomoc pri náhlom ohrození života alebo postihnutí zdravia, a ktoré môžu byť poskytnuté kdekoľvek a kedykoľvek aj bez špeciálnych pomôcok.

Charakteristika prvej pomoci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná prvá pomoc – Prvá pomoc (PP) je súbor opatrení, alebo liečenie, ktoré sa pri poranení, alebo náhlom ochorení poskytne postihnutému ešte pred príchodom špecializovanej pomoci. Pretože predmety a materiály potrebné na prvú pomoc nie sú zväčša k dispozícii, treba často improvizovať. Prvá pomoc je bezprostredná, zväčša laická pomoc poskytnutá zranenej alebo chorej osobe. Nenahradzuje lekárske ošetrenie, ale je predpokladom jeho úspešnosti. Niekedy aj zdravotnícky pracovník (lekár, sestra, záchranár) v teréne poskytuje prvú pomoc na laickej úrovni ak nemá pri sebe žiadne vybavenie, alebo najviac ak autolekárničku. Povinnosť poskytnúť základnú prvú pomoc má každý, podľa svojich možností a schopností. Nikto nie je povinný poskytovať prvú pomoc ak by tým ohrozoval vlastný život.
  • Prvá pomoc sa postihnutému poskytuje – a) na záchranu života, b) na zabránenie zhoršenia stavu a zníženia výskytu komplikácií a c) na urýchlenie rekonvalescencie.
  • Zdravotnícka prvá pomoc – nadväzuje na základnú prvú pomoc a zahŕňa aplikáciu liekov, použitie diagnostických a liečebných prístrojov (elektrokardiograf, defibrilátor, ..) a ďalšie postupy, ktoré realizuje lekár.

Postup pri poskytovaní prvej pomoci[upraviť | upraviť zdroj]

Postupnosť krokov pri poskytovaní prvej pomoci je potrebné prispôsobiť situácii. Ak nájdeme človeka ktorý nereaguje na slovné a bolestivé podnety, postupujeme spravidla nasledovne:

  1. Uvoľnenie dýchacích ciest
  2. Zastavenie krvácania (najmä v prípade rozsiahleho život ohrozujúceho)
  3. Dýchanie z úst do úst (v prípade zástavy dýchania)
  4. Stláčania hrudníka (masáž srdca) (v prípade zastavenia srdcovej činnosti)
  5. Privolanie odbornej zdravotníckej pomoci

Uvoľnenie dýchacích ciest[upraviť | upraviť zdroj]

Uvoľnenie dýchacích ciest dosiahneme ak postihnutého uložíme na rovnú podložku na chrbát, zakloníme mu hlavu a ústa otvoríme tlakom na bradu. Ak je ústna dutina zablokovaná nečistotami, je potrebné ju vyčistiť. Ak má protézu, je potrebné tiež ju vybrať. Metóda vyťahovania "zapadnutého jazyka" sa nepoužíva a je chybná, pretože dýchacie cesty sa uzavrú pri bezvedomí nielen priložením koreňa jazyka k zadnej stene nosohltana ale hlavne stratou napätia svalstva krku, tváre a aj jazyka. Preto na uvoľnenie nestačí len vytiahnutie jazyka o čo sa veľmi často snažia aj zdravotnícki pracovníci, ale jedine záklon hlavy, ktorý umelo obnoví napätie ochabnutého svalstva v tvárovej a krčnej oblasti a spriechodní dýchacie cesty.

Zastavenie krvácania[upraviť | upraviť zdroj]

Zastavenie rozsiahleho krvácania je nutným predpokladom pre poskytnutie účinnej prvej pomoci. Postihnutého je nutné obhliadnuť a nájsť prípadné silné krvácanie. Krvácanie je život ohrozujúci stav, a už sa nevykonáva rozlišovanie medzi tepenným a žilovým krvácaním. Krvácanie zastavujeme priamym tlakom na ranu, a priložením tlakového obväzu. Pokiaľ toto nezastaví krvácanie, je nutné priložiť ešte jednu vrstvu na ranu spolu s eleváciou(zdvihnutím) končatiny nad úroveň srdca. Alternatívna metóda je stlačenie tzv.- tlakových bodov, ktorých je však veľa, preto sa už neučia. Postihnutý pri ošetrení leží.

Obnova základných životných funkcií (resuscitácia)[upraviť | upraviť zdroj]

Obnova činnosti srdca[upraviť | upraviť zdroj]

Pri zástave činnosti srdca vykonávame stláčania hrudníka. Postihnutého uložíme na rovnú a pevnú podložku. Hrudníka sa smie dotýkať iba spodná časť dlane jednej ruky. Dlaň a prsty ruky musia byť zdvihnuté aby sa nedotýkali hrudníka. Druhá ruka sa opiera o prvú. Stlačenie hrudníka musí byť prudké a krátke (zatlačiť a hneď uvoľniť). Hĺbka stlačenia je u dospelých spravidla 5 - 6 cm. Počas stláčania hrudníka musia byť obe ruky vystreté v lakťoch a smerovať kolmo na hrudník. Človek, ktorý stláčania hrudníka vykonáva musí kľačať nad postihnutým tak, aby boli stlačenia dostatočne silné. Pri správnych stláčaniach hrudníka sa môže stať že sa rebrá zlomia. Ak k tomu dôjde, poznať to podľa menšieho odporu hrudného koša a potom je potrebné prispôsobiť silu stláčaní - opäť len do hĺbky 5 cm, nie viac ako 6 cm (tlačiť o niečo slabšie, lebo hrudník už má menšiu pevnosť). Samotné odlomenie rebier od hrudnej kosti ale nie je znakom nesprávneho stláčania, skôr naopak. Aplikujte 30 stlačení, s rýchlosťou 100 - 120 stlačené za 1 minútu. Po aplikácií nasledujú 2 vdychy. Jednou rukou mu pridŕžame hlavu zaklonenú a prstami mu upcháme nos. Druhou rukou pridržíme bradu, aby ostali ústa otvorené a vydýchneme objem normálneho nádychu do jeho úst (t.j. cca 500 ml vzduchu). Pri vdychovaní pozorujeme, či sa postihnutému dvíha hrudník. Po vdýchnutí vzduchu do pľúc sa vzpriamime a odkloníme hlavu postihnutého mierne nabok, aby mohol vzduch voľne unikať. Výdych je pasívny dej, ktorému nie je potrebné pomáhať. Ako náhle hrudník postihnutého klesne, opakujeme vdýchnutie. Prestávky na kontrolu obnovenia krvného obehu alebo dýchania sa už nevykonávajú. Po dvoch vdychoch nasleduje opäť 30 stlačení hrudníka

Postup pri resuscitácii dieťaťa[upraviť | upraviť zdroj]

Dieťa sa považuje za osobu ktorá neprešla pubertou. Postup je formálne zhodný s poskytovaním prvej pomoci dospelému. Resuscitáciu však začíname 5 iniciálnymi vdychmi. Pri dýchaní z úst do úst ale vdychujeme do pľúc menší objem vzduchu (podľa veľkosti dieťaťa). Malým deťom do pľúc vdychujeme iba obsah úst. Nepriama masáž srdca detí sa vykonáva tlakom jednej ruky, malých detí dvoch prstov. Prispôsobiť treba aj silu tlaku. U novorodencov sa používa pomer 1 vdych: 3 kompresia, za predpokladu že sa vykonalo 5 úvodných vdychov.

Agonálne lapavé vdychy sa nepovažujú za normálne dýchanie, a treba okamžite začať s resuscitáciou. U dospelých sa začína kompresiami, pretože sa za primárnu poruchu obeh. sys. považuje srdcová porucha, u detí naopak je primárne považovaná asfyxia (obštrukcia DC).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]