Pučanie (zoológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pučanie alebo gemiparia alebo gemácia druh nepohlavného rozmnožovania u živočíchov. Spočíva vo vytváraní špeciálnych útvarov (pupeňov), schopných vyvinúť sa v nový organizmus.

U jednobunkovcov ide o zvláštny spôsob tzv. binárneho delenia. Vyskytuje sa u cicaviek (Suctoria) a veľmi vzácne aj u niektorých koreňonožcov (Sarcodina), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď tieto „pupene“ dosiahnu určitú veľkosť osamostatňujú sa, nejaký čas volne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.

U mnohobunkovcov pri pučaní vzniká nový jedinec v podobe pupeňa, ktorý postupne rastie a nakoniec sa oddelí. Materský organizmus pritom neprestáva existovať a môže vytvárať ďalšie pupene. Môže sa vyskytovať u polypovcov (Hydrozoa), machoviek (Bryozoa), a dokonca aj u najprimitívnejších chordát, u plášťovcov (Urochordata, Tunicata). Pučaním na centrálnom stvole (stolon, cenosac) vznikajú aj kolónie niektorých polypovcov (rúrovníkySiphonophora). Špeciálnym prípadom je vnútorné pučanie (gemulácia), ktorým vznikajú hibernačné štádiá sladkovodných hubiek (gemuly) a hibernačné štádiá machoviek (statoblasty). Takto vzniknuté útvary sú veľmi odolné proti nepriaznivým vplyvom prostredia. Keď nastanú vhodné podmienky, zárodok sa uvolní a vyvíja sa na nového živočícha.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Mgr. Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.