Quarantia
Rada štyridsiatich, Najvyšší Tribunál Quarantie alebo Quarantia bola jedna z najvyšších štátnych inštitúcií Benátskej republiky a vykonávala funkcie podobné dnešnému Najvyššiemu súdu.
Vývin Quarantie[upraviť | upraviť zdroj]
Keď sa v roku 1179 kvôli ústavným reformám zmenil status Vojvodskej monarchie na Komunálny štát, vznikla taktiež potreba pre orgán činný vo voľbe Dóžu. Tým sa stala štyridsiatka slobodných občanov, ktorí sa na túto úlohu podujali. Potom ako si elektori splnili svoju povinnosť musela táto skupina ešte vládnuť s Dóžom a vykonávali justičné povinnosti spolu s Consiglio dei Pregadi.
Na konci 13. storočia sa z nových ústavných reforiem zrodila aristokratická republika a úloha Quarantie sa pozmenila. Ich dôležitou úlohou bolo posudzovanie nových členov Maggior Consiglia a Consiglia dei Pregadi. Pripravovali znenie zákonov, ktoré boli prerokované a mali hlavné slovo pri razení mincí a celkovej menovej politike republiky.[1]
Do konca 14. storočia stráca Quarantia svoje legislatívne a reprezentatívne funkcie v prospech Consiglia dei Pregadi a kvôli vzniku Collegia dei Savi stratila svoje exekutívne funkcie. Naďalej jej zostali právomoci pri príprave razenia mincí a držala najvyššiu súdnu moc v celej krajine. Quarantia nemala dôležitú úlohu pri výrobe mincí, ale aj pri ich využívaní. Mala totiž za úlohu prípravu rozpočtu a jeho následnú prezentáciu pred Senátom.[2]
Funkcie Quarantie[upraviť | upraviť zdroj]
Quarantia Criminale[upraviť | upraviť zdroj]
Quarantia Criminale mala právomoci pri rozhodovaní trestných činoch a pri posudzovaní rozsudkov k nim hodných. Ak zasadli traja Capi spolu s Minor Consiglio a Dóžom, mohli spolu rozhodovať aj o tých najhorších trestoch. Tie mohli predstavovať: exekúciu majetku, nedobrovoľnú prácu alebo aj trest smrti.
Quarantia Civil Vecchia[upraviť | upraviť zdroj]
Jurisdikcia Q.C.V. súvisela s občianskym právom obyvateľov, ktorých rezidencie sa nachádzali na území Benátok, Dogada a Stato de Mar. Táto inštitúcia ponúkala možnosť prijímania odvolaní, aby mohli byť rozsudky pozmenené. Ak vydali nový rozsudok, ten musel prejsť kontrolou Auditori Vecchi alle Sentenze, ktorý vykonávali funkcie podobné prokuratúre.
Quarantia Civil Nuova[upraviť | upraviť zdroj]
Jurisdikcia Q.C.N. súvisela s občianskym právom obyvateľov, ktorých rezidencie sa nachádzali na území Terraferma (pevniny) a taktiež slúžil ako nástroj na podanie odvolania. Táto inštitúcia mohla vyvolať aj odvolacie súdne pojednávanie, potom ako prípad prejednali Audiori Nuovi.
Collegi[upraviť | upraviť zdroj]
Collegi malo za úlohu vyriešiť jednoduchšie alebo menej závažné prípady, ktoré by len zavadzali vyšším súdnym orgánom pri vykonávaní ich práce. Inštitúcia bola rozdelená na dva senáty. Jeden zložený z 25 členov a druhý z 15 členov.
Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Ako už názov napovedá, každú Quarantiu tvorilo štyridsať patricijských sudcov volených Veľkou radou, teda orgán tvorilo 160 zvolených sudcov. Vekový limit bol nad 30 rokov a jednej Quarantii nemohli zasadať viac ako dvaja členovia jednej rodovej línie. Každá z Quarantie si tiež vybrala troch predsedov a dvoch podpredsedov, ktorí sa striedali každé 2 mesiace, vzhľadom na to, že traja vedúci Quarantie boli súčasťou Serenissima Signoria a počas skúšok ich často nahrádzali podpredsedovia.
Kariérny posun[upraviť | upraviť zdroj]
Po zvolení sudca strávil osem mesiacov v každej zo štyroch Quarantií podľa poradia progresívnej dôležitosti: pôsobili najprv v Collegiu, potom v Quarantia Civil Nuova, v Quarantia Civil Vecchia a nakoniec v Quarantia Criminale. Po 2 rokoch a 8 mesiacoch výkonu funkcie, mohla byť táto práca trvalo vykonávaná v prípade pokračujúceho znovuzvolenia hlavnou radou. Funkcia sudcu Quarantia bola veľmi žiadaná kvôli veľkej sile, ktorá z nej vyplývala, ale nebola vysoko odmeňovaná. Sami by v prípade uvoľnenia miesta mohli kooptovať nových sudcov.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ŠTEFÁNIK, Martin. 2022. Commune Venetiarum - Ako sa robila politika v meste na vode. In Historická Revue. ISSN: 1335-6550,2000, roč. 33, č. 11, str. 26-33
- ↑ Andrea Da Mosto, L'Archivio di Stato di Venezia, indice generale, storico, descrittivo ed analitico (PDF), vol. 1, Roma, Biblioteca d'Arte editrice, 1937, ISBN non esistente. URL consultato l'8 febbraio 2019 (archiviato dall'url originale il 28 febbraio 2020).
- ↑ Anonimo del XVIII secolo, Relazione sulla organizzazione politica della Repubblica di Venezia, a cura di Giuseppe Bacco, Vicenza, Tipografia di F. G. Editore, 1856, ISBN non esistente. URL consultato il 17 aprile 2020.