Rýchle občerstvenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Niekoľko reštaurácií rýchleho občerstvenia v meste Bowling Green, Kentucky

Rýchle občerstvenie alebo fast food (angl. = rýchla potrava) je druh verejného stravovania, založený na rýchlom výbere, predaji a konzumácii stravy. Prevádzky rýchleho občerstvenia dosahujú zvýšenú rýchlosť obsluhy tým, že umožňujú zákazníkom získanie potravy s minimálnym prerušením iných činností (stravovanie pri ceste do práce alebo z práce, nezriedka predaj priamo do auta), a zvýšenú rýchlosť konzumácie tým, že úpravou jedla a jeho balením podporujú konzumáciu postojačky alebo v pohybe.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď rýchle občerstvenie je obvykle pokladané za výdobytok modernej doby, respektíve 20. storočia, písomné pramene aj archeologické nálezy (napr. maľby) dokazujú, že pouličné zariadenie na prípravu požívatín k okamžitej konzumácii existovala už v najstarších kultúrach v Stredomorí, na Blízkom aj Ďalekom východe, teda prakticky všade, kde sa vyvinuli sídla mestského typu, s vysokou diferenciáciou spôsobu obživy u obyvateľstva. Moderný jav rýchleho občerstvenia vznikol v Kalifornii, tesne pred druhou svetovou vojnou. Richard a Maurice McDonaldovci, ktorí riadili drive-in-burger (reštaurácia, kde sa ide autom k okienku a ste obslúžení v aute), blízko Los Angeles, boli unavení z neustáleho umývania príborov a riadu, a preto sa rozhodli vymyslieť systém, pri ktorom by sa zákazníci mohli obsluhovať sami a obmedziť menu na podložky, ktoré by mohli byť pripravené aj nekvalifikovanými kuchármi a bez dosky, nožov a vidličiek.

Kritika fast foodov[upraviť | upraviť zdroj]

Pri fastfoodoch je najčastejšie kritizované:

  • nízka kvalita podávaného jedla
  • nadmerné používanie umelých ingrediencií (emulgátory, stabilizátory, ...)
  • nízka výživná hodnota, najmä pri bielkovinách (a naopak, nadmerné množstvo cukrov a tukov)
  • nutrične nevyrovnané zloženie
  • absencia ostatných dôležitých živín, stopových prvkov
  • nešetrné zachádzanie s prírodnými zdrojmi pri prevádzkovaní reštauračných reťazcov tohto typu
  • nehumánne podmienky pri chove zvierat, určených na mäso, používané vo fastfooch
  • neprimeraná, neetická alebo klamlivá reklama
  • reklama, ktorá vyrábané jedlá vydáva za nutrične vyrovnané, popr. obsahujúce asociácie daného jedla rýchleho občerstvenia so zdravým životným štýlom
  • zacieľovanie na najmenšie deti, v snahe získať ,,celoživotných zákazníkov“
  • nasadenie rôznych metód na hranici etiky, napr. tzv. naggingu alebo tiež pester factoru (nabádanie dieťaťa, aby rodiča prehováralo a rôznymi spôsobmi naliehalo, aby išli práve do avizovaného fast foodu)
  • príliš veľký objem reklamy (udáva sa, že priemerné americké dieťa sa ročne stretne s 20 000 reklamami na reštaurácie rýchleho občerstvenia)
  • podiel na globálnom náraste obezity a nezdravých stravovacích návykov (u dospelých aj u detí)
  • uniformita, narušovanie národnej aj lokálnej jedinečnosti, globalizácia
  • podmienky (v hierarchii nižšie situovaných) zamestnancov, pracujúcich v reštauráciách rýchleho občerstvenia
  • častý stres a depresie z práce
  • často vysoká opakovanosť úloh v pracovnej náplni ,,obracačov hamburgerov“, pracovné prostredie zámerne navrhnuté pre vysokú ,,nahraditeľnosť“ zamestnancov
  • relatívne malé pracovné benefity
  • podpriemerné platy radových zamestnancov v kontraste s celkovými výnosmi reťazcov

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]