Redaktor:Katarina171/Poruchy spánku

Poruchy spánku alebo dyssomnie sú choroby, ktoré ovplyvňujú normálny priebeh cyklu spánku a bdenia. Niektoré poruchy spánku môžu byť veľmi závažné a zasahovať do fyzického, psychického a emocionálneho fungovania človeka.

Druhy porúch spánku

Existuje viac ako tridsať porúch spánku, aj keď najbežnejšie sa vyskytuje len šesť z nich. Priebeh spánku môžu ovplyvňovať buď priamo alebo nepriamo.

Najbežnejšie poruchy sú:

• Spánkové apnoe: Osoba počas spánku buď urobí v dýchaní jednu alebo viac prestávok, alebo dýcha povrchne.
• Enuréza: Keď sa človek v posteli počas spánku pomočí; trápi väčšinou deti. Často je dedičná.
• Insomnia: Je nedostatočný, nepokojný, nekvalitný spánok, ktorý neposkytuje oddych.
• Syndróm nepokojných nôh: Ak človek trpí touto poruchou, chce alebo potrebuje pohybovať nohami, aby zastavil nepríjemné pocity.
• Spánková paralýza: Kvôli tejto chorobe sa človek zobudí uprostred fázy REM, kedy mozog je aktívny, ale telo nie. Táto porucha znemožňuje človeku pohybovať celým telom, okrem očí, a strach môže ľuďom spôsobovať halucinácie.
• Nočné mory: Človek trpiaci touto poruchou sa vystrašene, náhle prebudí zo spánku.
• Námesačníctvo: Ľudia počas spánku kráčajú alebo vykonávajú iné činnosti.
• Narkolepsia: Keď je osoba počas celého dňa veľmi unavená, aj keď noc predtým dostatočne dlho spala. Človek môže hocikedy zrazu nedobrovoľne zaspať.
• Iné parasomnie

Denná ospalosť

Je najbežnejšia forma hypersomnie. Táto porucha je charakterizovaná skoro neustálymi pocitmi driemot, únavy, vidín alebo ospalosti, a pacient sa sťažuje na to, že nikdy nie je skutočne bdelý, alebo že je tomu tak len veľmi zriedka. Cez deň síce dlho spí, no po prebudení je ešte ospalejší, v niektorých prípadoch viac než pred spánkom; spánok mu neprináša oddych. V noci spí dlho, budí sa neskoro a s ťažkosťami. Pacienti majú pocit, že fungujú „na radar“; pomaly myslia a hovoria. Niekedy sa nevhodne správajú. Tiež môžu trpieť bolesťami hlavy alebo návalmi tepla.

Bohužiaľ, ide o chorobu, ktorá ak sa nezistí včas, môže spôsobiť vážne škody v spoločenskom a rodinnom živote, keďže sa zhoršuje spolunažívanie s pacientom. Rovnako škodí aj školskému a pracovnému vývoju, pretože človek nezachytáva informácie rovnako.

Iné poruchy spánku

• Idiopatická hypersomnia: jedná sa o zmenu cyklu, počas ktorého pacient okrem spánku v noci spí 1 až 4 hodiny cez deň.
• Nadmerná spavosť: je menej častá ako predchádzajúca. Vyznačuje sa etapami spánku, ktoré trvajú 18 až 20 hodín počas 3 až 10 dní, počas ktorých pacient nevstane ani aby sa najedol.
• Idiopatická nespavosť: táto forma nespavosti je dosť zriedkavá; môže sa prejaviť už po narodení. Je spôsobená neurologickou poruchou riadiaceho systému cyklu spánku a bdenia (hyperaktivita časti nervovej sústavy, ktorá má na svedomí prebúdzanie, hypoaktivita časti nervovej sústavy, ktorá reguluje spánok).
• Pásmová choroba (angl. jet lag): adaptívna porucha spánku spôsobená dlhým cestovaním v časových pásmach odlišných od pôvodnej polohy človeka.
• Spánkový bruxizmus: škrípanie zubami počas spánku vplyvom stresu, čo zuby výrazne poškodzuje.
• Somnilokvia: rozprávanie zo sna.
• Ronchopatia: chrápanie.
• Fatálna familiárna insomnia: závažné dedičné neurodegeneratívne ochorenie.
• Syndróm explodujúcej hlavy: pri zaspávaní je počuť hlučný zvuk.

Pacienti zvyčajne navštívia lekára z troch hlavných dôvodov:

• Chronická neschopnosť v noci dostatočne spať.
• Chronická únava.
• Abnormálne prejavy správania počas spánku.

Pri hodnotení a následnej diagnóze je dôležité riadiť sa dôkladným záznamom o pacientovej anamnéze. Odhad pacienta a jeho spolubývajúcich je nevyhnutný je pre diagnózu.

Nedostatok spánku

Sú známe len tri osoby, ktoré sa dokázali zaobísť bez spánku už celé desaťročia (napríklad Vietnamec Thái Ngọc), tieto prípady sú však otázne. Normálni ľudia, ktorí nemajú dostatok spánku, sa rýchlo stanú podráždenými, zle sa koncentrujú, trpia miernymi halucináciami a sú zábudliví; dlhšia doba bez spánku ďalej mení spracovanie kognitívnych funkcií, čím spôsobuje skreslenie zmyslov, pomalé myslenie, psychomotorickú nemotornosť (absencia reflexov), veľké podráždenie a suché oči. Nedostatok spánku tiež narúša cirkadiánne rytmy a iné biorytmy. Po 72 hodinách bez spánku už nastávajú dôležité metabolické zmeny: ako reakcia na stres sa zvýši sekrécia katecholamínov (adrenalín, dopamín, noradrenalín), kortizolu a inzulínov. Po viac ako 72 hodinách sa objavia vážne a nezvratné zmeny, závažné kognitívne halucinácie a blúznenie, psychotické príznaky, kolaps a smrť.

Nedostatok spánku patrí k najuniverzálnejším a najbežnejšie používaným typom psychologického mučenia. Aj keď sa tolerancia nedostatku spánku líši v závislosti od človeka (sú ľudia, ktorí potrebujú iba tri hodiny, ale drvivá väčšina ľudí potrebuje najmenej osem hodín spánku, vekom sa však potrebu spánku znižuje), nikto neprežil bez spánku 264 hodín a 12 minút. Stratený spánok sa nedá nahradiť a nenávratne poškodzuje nervové tkanivo.

Zdroj

Preklad článku zo španielske Wikipedie Trastornos del sueňo