Ropucha zlatá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ropucha zlatá
Bufo periglenes2.jpg
Samec
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Obojživelníky Amphibia
Podtrieda (subclassis) Lepidosauria
Rad (ordo) žabotvaré Anura
Čeľaď (familia) Ropuchovité Bufonidae
Rod (genus) Ropucha Bufo
Druh (species) Ropucha zlatá
B. periglenes
Vedecký názov
Bufo periglenes
Savage, 1966
Synonymá:
Cranopsis periglenes
Ollotis periglenes
Incilius periglenes
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ropucha zlatá (lat. Bufo periglenes) bola malá a svetlá žaba z čeľade ropuchovité. V minulosti v hojnom počte obývala malú oblasť nad mestom Monteverde v Kostarike.

Išlo o oblačný tropický prales v nadmorskej výške približne 1 500 m s rozlohou výskytu cca 10 km².[1] Prvýkrát ju objavil v roku 1966 herpetológ Jay Savage.[2] Od 15. mája 1989 nebol na svete spozorovaný ani jeden jedinec B. periglenes. Podľa klasifikácie International Union for Conservation of Nature (IUCN) je vyhynutým druhom.[3] Jej náhle vyhynutie môže byť zapríčinené hubami (Chytridiomycota) alebo rozsiahlou stratou prirodzeného prostredia zapríčinenou zmenou klímy.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelé samce neboli dlhšie ako 5 cm.[4] U jedincov existoval sexuálny dimorfizmus. Samice boli trošku väčšie ako samce. Neboli oranžové ale tmavo olivové až čierne, s jasnočervenými škvrnami ohraničených žltou farbou.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

O ich spôsobe života nie je veľa informácii. Žili pravdepodobne pod zemou a väčšinu roka ich nebolo možné spozorovať.[5] Kvôli vlhkosti sa tento druh zdržiaval vo vysokých nadmorských výškach. Bol závislý od zrážok. Vajíčka kládol do malých vodných nádrží. Ak boli zrážky silné, vajíčka odplavilo, ak bolo príliš sucho, nádrže vyschli.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b (Piper 2009, 1)
  2. Jay Savage (1966). "An extraordinary new toad from Costa Rica". Revista de Biología Tropical 14: 153–167.
  3. Alan Pounds, Jay Savage, Federico Bolaños 2004. Incilius periglenes. In: IUCN 2012. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2012.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 5. máj 2013.
  4. Crump, Marty. In Search of the Golden Frog (1998).
  5. FLANNERY, Tim (2005). The Weather Makers. Toronto, Ontario: HarperCollins, 114–119. ISBN 0-87113-935-9.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]