Rovníková sústava súradníc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Rovníkové súradnice)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pod pojmom rovníková sústava súradníc rozumieme sústavu súradníc používaných v astronómii, kde základnou kružnicou je svetový rovník a základnou rovinou je preto rovina svetového rovníka. Každá kružnica na nebeskej sfére rovnobežná so svetovým rovníkom sa nazýva paralela (niekedy deklinačná rovnobežka). Každá hlavná kružnica prechádzajúca pólmi sa nazýva poludník alebo deklinačná kružnica. Podľa vzťažného bodu rozoznávame rovníkové súradnice prvého a druhého druhu, pričom pre hviezdne mapy sú dôležitejšie súradnice II. druhu.

Rovníkové súradnice 1. druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Základnými rovinami sú rovina svetového rovníka a rovina miestneho poludníka, meridiánu. Meridián je poludník prechádzajúci južným bodom horizontu, zenitom, severným svetovým pólom, severným bodom horizontu, nadirom a južným svetovým pólom. Je osobitný pre každého pozorovateľa. Súradnicami sú deklinácia a hodinový uhol.

  • Hodinový uhol s označením t je uhol meraný v stupňoch od 0 do 360° alebo v hodinách od 0 do 24. Nulové hodnoty dosahuje na meridiáne, stúpa smerom k západu. Keď objekt kulminuje, má hodinový uhol presne 0. Potom hodinový uhol objektu stúpa o 15° každú hodinu hviezdneho času.
  • deklinácia (označovaná ako DEC, alebo δ) sa meria v stupňoch od 0 do 90 kladne na sever, záporne na juh. Nulové hodnoty dosahuje na svetovom rovníku, na svetových póloch má 90°.

Rovníkové súradnice 2. druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťažným bodom je jarný bod. Základnými rovinami sú rovina svetového rovníka a rovina poludníka prechádzajúceho jarným bodom. Keďže poloha jarného bodu sa s časom takmer nemení, aj súradnice sú nemenné v čase, bývajú najčastejšie používané v hviezdnych mapách. Súradnice sú rektascenzia a deklinácia.

  • Rektascenzia (označovaná ako RA, AR, α) sa meria v hodinách od 0 do 24, alebo zriedkavejšie v stupňoch od 0 do 360. Nulové hodnoty dosahuje na poludníku prechádzajúcom jarným bodom a stúpa smerom k východu.

Deklinácia zostáva rovnaká ako pri súradniciach 1. druhu.

Jarný bod však vďaka precesii zemskej osi vykonáva pomalý pohyb. Tým sa pohybuje aj celá sústava súradníc. Každá hviezdna mapa by preto mala obsahovať ekvinokcium, dátum, ku ktorému sa súradnice vzťahujú. V súčasnosti sa používajú hviezdne mapy s ekvinokciom 2000,0.

Poznámka: V knihe Josip Kleczek: Velká encyklopedie vesmíru sa hodinový uhol a deklinácia udávajú ako súradnice 1. druhu a rektascenzia s deklináciou ako súradnice 2. druhu. V ostatných literatúrach sa tieto názvy udávajú opačne.