Rudolf Höß

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nemýliť s nacistickým činiteľom Rudolfom Hessom.
Rudolf Franz Ferdinand Höß
Rudolf Höß
veliteľ koncentačného tábora Auschwitz I

Narodenie 25. november 1900
Baden-Baden, Bádensko-Württembersko
Úmrtie 16. apríl 1947 (46 rokov)
Osvienčim, Poľsko

Rudolf Franz Ferdinand Höß (tiež Höss) (*25. november 1900 - † 16. apríl 1947) bol SS-Obersturmbannführer (podplukovník) a od 4. mája 1940 do novembra 1943 veliteľ časti najväčšieho koncentračného tábora Auschwitz I.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 25. novembra 1900 v nemeckom meste Baden-Baden. Jeho otec chcel, aby šiel študovať za katolíckeho kňaza. Höß však ako 15-ročný ušiel z domu k bavorskému 21. dragúnskemu pluku a bol odvelený na Blízky východ. Počas 1. svetovej vojny bojoval v Mezopotámii, bol ranený a povýšený do hodnosti Feldwebel (seržant), ku konci vojny bojoval v Palestíne. Tam bol svedkom odvetných výprav Turkov proti Arabom.

Po vojne vstúpil do Freikorpsu, bojoval v Pobaltí a Sliezsku. Po rozpustení Freikorpsu pracoval ako pomocný robotník na stavbách, tu vstúpil roku 1922 do NSDAP. Bol odsúdený za vraždu učiteľa Walthera Kadowa na 10 rokov. Po 5 rokoch bol na základe amnestie prepustený. Pracoval ako nájomca malého statku u baróna von Jeritz. Po nástupe Hitlera k moci vstúpil roku 1934 do SS a bol odvelený ako poddôstojník SS-Totenkopfverbände do KL Dachau. Spočiatku slúžil ako radový strážca tábora, no neskôr bol povýšený na veliteľa bloku a kvôli vlastným skúsenostiam z väzenia bol odporučený na povýšenie. V roku 1938 bol povýšený na dôstojníka (SS-Hauptsturmführer, čo zodpovedalo hodnosti kapitán). Následne sa stal pobočníkom Hermanna Baranowskiho v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

O rok neskôr vstúpil do Waffen-SS a v roku 1940 sa stal veliteľom koncentračného tábora Auschwitz I 60 km od Krakova v okupovanom Poľsku. Auschwitz I bol pôvodne koncentračný tábor pre poľských politických väzňov. Až neskôr tu boli väznení Židia a sovietski vojnoví zajatci a uskutočňované nehumánne lekárske experimenty. Höß neskôr začal na vraždenie väzňov používať insekticíd Cyklón B, po tom čo ho Karl Fritzsch v roku 1940 vyskúšal na skupine 200 väzňov na Hößov rozkaz. 1. decembra 1943 ho vo funkcii nahradil Arthur Liebehenschel. Höß bol prevelený na Liebehenschelove predošlé miesto riaditeľa Amt D I v Amtsgruppe D SS-Wirtschafts-Verwaltungshauptamt (WVHA), stal sa tiež zástupcom veliteľa WVHA Richarda Glücksa. Höß bol z velenia tábora odstránený kvôli korupcii u jeho podriadených.

8. mája 1944 sa Höß vrátil do koncentračného tábora v Osvienčime aby participoval na Akcii Höß, ktorá sa v prebehu 3 mesiacov skončila likvidáciou asi 430 000 maďarských Židov. Höß na Norimberskom procese podpísal priznanie, v ktorom prijal zodpovednosť za smrť 2,5 milióna ľudí v plynových komorách a ďalšieho pol milióna v dôsledku podvýživy a zlého zaobchádzania.[1] Odvolával sa na rozkazy i na známy Himmlerov prejav ku vyšším dôstojníkom SS v Krakove r. 1943. Z jeho výpovedí uskutočnených na jeseň 1945 pred plukovníkom Johnom Amenom, hlavným vyšetrovateľom americkej sekcie Norimberského tribunálu, priznal, že je zodpovedný za smrť 3,5 milióna Židov. Hößova výpoveď ako i staršia Wetzlerova a Vrbova správa, hovoriace o pomerne veľkom počte obetí v Osvienčime, sú však v rozpore so súčasným stavom poznatkov. V komplexe táborov okolo Osvienčimu podľa dnešných poznatkov zahynulo v dôsledku podvýživy alebo bolo rôznymi spôsobmi zavraždených celkovo asi 1,1 až 1,6 milióna ľudí. Niektorí však poukazujú na to, že Höß nepoznal Wetzlerovu správu a ani o nej netušil. Pretože s ňou jeho výpoveď korešponduje, je to podľa niektorých názorov dosť silný argument o jeho pravdivosti.[chýba zdroj]


Po skončení druhej svetovej vojny Hößova manželka Hedwiga, ktorú väznili Briti, nakoniec prezradila miesto jeho úkrytu. Spojencom sa Hößa podarilo dolapiť 11. marca 1946, keď sa vydával za farmára menom Franz Langer.

Höß krátko pred popravou v Osvienčime 16. apríla 1947

Počas Norimberského procesu ako svedok svedčil v procese s Ernstom Kaltenbrunnerom, Oswaldom Pohlom a firmou I.G. Farben. Následne bol 25. mája 1946 vydaný do Poľska, kde bol súdený za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Svoje činy neoľutoval. 2. apríla 1947 bol odsúdený k trestu smrti obesením, rozsudok bol vykonaný 16. apríla v KL Auschwitz I na bývalom nádvorí budovy Osvienčimského gestapa. Jeho telo bolo spálené v krematóriu bývalého koncentračného tábora Auschwitz, ktorému kedysi velil.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]