Sedací vak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sedací vak

Sedací vak (iné názvy: sedacie vrece, vak na sedenie, vrece na sedenie) je uzavreté vrece obsahujúce sušenú fazuľu, PVC pelety, penový polystyrén alebo expandovaný polypropylén.

Prvýkrát bol navrhnutý talianskou spoločnosťou Zanotta v roku 1969 a odvtedy sa stal celosvetovo obľúbeným nábytkom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvými dizajnérmi sedacích vakov boli Piero Gatti, Ceasare Paolini a Franco Teodoro, ktorý sedeli na vreciach počas prestávok. Prvým sedacím vakom sa hovorilo Sacos, boli hruškovitého tvaru. Tieto vaky plnené polystyrénovými guličkami sa vyrábajú dodnes, odvtedy sa však ponuka vakov rozšírila na mnoho druhov.

Materiály[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé sedacie vaky boli z pravej kože, dnes by tento materiál bol príliš drahý, preto sa sedacie vaky vyrábajú aj z:

  • Ekokože
  • Plátna
  • Nylonu
  • Semišu
  • Plyšu
  • Vinyl

Výplň[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná výplň bola sušená fazuľa, pre väčší komfort sa však v súčasnosti plnia sedacie vaky polystyrénovými guličkami, ktorých úlohou je prispôsobiť tvar vaku krivkám ľudského tela. Vďaka tomu sa v sedacích vakoch sedí tak skvele. Na trhu sa objavujú aj lacné sedacie vaky, ktoré sú plnené recyklovaným polystyrénom.To sa dá veľmi ľahko spoznať aj cez obal, keď chytíte granulát a snažíte sa ho akoby vaľkať medzi prstami. Zistíte, že vak nie je naplnený okrúhlymi a hladkými guľôčkami. Recyklovaná náplň sa vyrába rozdrtením stavebného polystyrénu a môže obsahovať zvyšky lepidiel, ktoré sú nebezpečné pre ľudské telo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]