Severoamerické indiánske jazyky
Severoamerické indiánske jazyky sú indiánske jazyky, ktorými sa hovorí, alebo hovorilo v oblastiach severne od Mexika (niektoré však presahujú aj do Mexika).
Pôvodne ich bolo 300, dnes ich už je menej ako 200.
Delia sa na 55, resp. 57, alebo 59 rodín. Tieto rodiny sú vzájomne nepríbuzné, napriek tomu sa združujú aspoň do voľných skupín, tzv. fýl. Delenie na fyly (ak sa vôbec uskutočňuje) sa rôzni podľa zdroja, tu je uvedené azda najbežnejšie delenie.
Delenie bežné na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Uvedené sú fyly a rodiny, na ktoré sa delia:
A) Fyla na-dene (na-dené):
- athabaské jazyky – napr. navaho (navajo)
- tlingit (tlinkit)
- haida (hajdský jazyk)
- algonkinské jazyky – napr. krí (cree, kri), odžibve (ojibwa, odžibwa, odžibvčina)
- yurok (juročtina)
- wiyot
- muskogeské jazyky (muskogi, muskoghijské jazyky)
- načé (načez, natchez)
- atakapa
- chitimacha (čitimačský jazyk)
- tunica
- tonkawa
C) Makrosiouská fyla (makrosiouxská fyla, makrosiuxská fyla)
- siouské jazyky (siouxské, siuxské) – napr. dakota
- catawba (katawbaština)
- irokézske jazyky – napr. čerokí (cherokee)
- caddoské jazyky (kaddoské jazyky)
- yuchi
D) Hokaská fyla (hokánska fyla, hoka)
- yumaské jazyky (yumské jazyky, jumské jazyky, juma)
- sen
- pomoské jazyky (pomo)
- palaihnihské jazyky
- shastské jazyky (šastské jazyky, šasta)
- yanské jazyky
- chimariko
- washo (vašovčina)
- salinské jazyky (salina)
- karok (karuk)
- chumashské jazyky
- comecrudské jazyky
- coahuiltecké jazyky
- esselen
E) Penutijská fyla (penuti)
- yokutsské jazyky (jokutské jazyky)
- maiduské jazyky
- wintunské jazyky (vintuské jazyky)
- miwok-costanoské jazyky (miwok-kostano, mivok-kostanoské jazyky)
- klamath-modoc (klamat-modoc)
- sahaptijské jazyky (sahaptin – nez percés)
- cayuse
- molale
- coos
- yakonaské jazyky
- takelma
- kalapuya
- chinoocke jazyky (chinookske jazyky, činúcke jazyky, činúk)
- tsimshijské jazyky (cimšijské jazyky, ťsimšijské jazyky)
- zuni (shiwi)
F) Aztécko-tanoská fyla (azték-tano)
- kiowasko-tanoské jazyky (kejovsko[alebo:kajovsko/kijovsko]-tanoské jazyky, kiowa-tano)
- uto-aztécke jazyky (uto-azték) – napr. hopi , pima-papago (O'odham), komančina, šošónčina (šošoni) ; pozri aj mezoamerické indiánske jazyky
G) Nezaradené rodiny:
- kereské jazyky
- yukijské jazyky
- beothuk (beotučtina)
- kutenai (kutenajčina)
- karankawa (karankavčina)
- chimakuské jazyky
- sališské jazyky (salishské jazyky)
- wakašské jazyky (wakashské jazyky)
- timucua (timukujčina)
Delenie podľa anglickej wiki[upraviť | upraviť zdroj]
V zátvorke je uvedený počet jazykov:
Rodiny[upraviť | upraviť zdroj]
- algické jazyky (30) pozri aj mezoamerické indiánske jazyky
- yakonaské jazyky (2)
- caddoské jazyky (kaddoské jazyky) (5)
- chimakuské jazyky (2)
- chinoocke jazyky (chinookske jazyky, činucké jazyky, činúk) (3)
- chumashské jazyky (6)
- comecrudské jazyky (3) - pozri aj mezoamerické indiánske jazyky
- cooske jazyky (2)
- eskimácko-aleutské jazyky (7) – nepatria sem, ale v anglickej wiki je nadpis „domorodé jazyky“, preto sú zahrnuté
- irokézske jazyky (11)
- kalapuyské jazyky (3)
- kereské jazyky (2)
- kiowasko-tanoské jazyky (kejovsko[alebo:kajovsko/kijovsko]-tanoské jazyky, kiowa-tano) (7)
- maiduské jazyky (4)
- muskogeské jazyky (muskogi, muskoghijské jazyky) (9)
- na-dene (na-dené) (39) - pozri aj mezoamerické indiánske jazyky
- palaihnihské jazyky (2)
- shahapwailutské jazyky (4)
- pomoské jazyky (pomo) (7)
- sališské jazyky (salishské jazyky) (23)
- shastské jazyky (šastské jazyky, šasta) (4)
- siousko-catawbaské jazyky (siouxsko[alebo siuxsko]-katawbaské jazyky) (19)
- tsimshijské jazyky (cimšijské jazyky, ťsimšijské jazyky) (2)
- miwok-costanoské jazyky (miwok-kostano, mivok-kostanoské jazyky) (15)
- uto-aztécke jazyky (uto-azték) (33)
- wakašské jazyky (wakashské jazyky) (7)
- wintunské jazyky (vintuské jazyky) (4)
- yokutsské jazyky (jokutské jazyky) (3)
- yuki – wappo (2)
- yuma – cochimí (yumasko [alebo jumasko/yumsko]-kočimijské jazyky)
Izolované jazyky alebo nezaradené jazyky[upraviť | upraviť zdroj]
- adai (USA: Louisiana, Texas)
- atakapa (USA: Louisiana, Texas)
- beothuk (beotučtina) (Kanada: Newfoundland)
- cayuse (USA: Oregon, Washington)
- chimariko (USA: Kalifornia)
- chitimacha (čitimačský jazyk) (USA: Louisiania)
- coahuiltekčina (USA: Texas;severovýchodné Mexiko)
- cotoname (severovýchodné Mexiko; USA: Texas)
- esselen (USA: Kalifornia)
- haida (hajdčina) (Kanada: Britská KOlumbia; USA: Aljaška)
- karankawa (karankavčina) (USA: Texas)
- karok (karuk) (USA: Kalifornia)
- kutenai (kutenajčina) (Kanada: Britská Kolumbia; USA: Idaho, Montana)
- načé (načez, natchez) (USA: Mississippi, Louisiana)
- salina (salinčina) (USA: Kalifornia)
- siuslaw (USA: Oregon)
- solano (severovýchodné Mexiko; USA: Texas)
- takelma (USA: Oregon)
- timucua (timukujčina) (USA: Florida, Georgia)
- tonkawa (USA: Texas)
- tunica (USA: Mississippi, Louisiana, Arkansas)
- washo (vašovčina) (USA: Kalifornia, Nevada)
- yana (yančina) (USA: Kalifornia)
- yuchi (USA: Georgia, Oklahoma)
- zuni (shiwi) (USA: New Mexico)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 183-186.