Simplicius (opereta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Simplicius je opereta v dvoch dejstvách, ktorú skomponoval Johann Strauss ml. Premiéra sa konala 17. decembra 1887 v Theater an der Wien. Libreto napísal Victor Léon.

Opereta bola napísaná podľa románu Grimmelhausena Dobrodružný Simplicius Simplicissimus. Victor Léon bol v tom čase ešte len začínajúci autor, bol mladý, nadšený, ale ešte mal málo skúseností s divadlom. Výsledné libreto nebolo kvalitné ale Victor Léon sa mnohému priučil, čo potom skvele zúžitkoval v libretách operiet pre Franza Lehára.

Okrem nie veľmi podareného libreta úspechu operety neprispelo ani to, že v deň premiéry začal horieť klobúk jedného z chóristov, čo nakrátko spôsobilo paniku v publiku. Straussovi sa to podarilo pohotovo zachrániť len opätovným zahratím valčíka Ich denke gern zurück an mein entschwundnes Glück, ktorý presvedčil publikum že nič nehrozí. (Dôvodom paniky bolo, že viedeňčania mali ešte v čerstvej pamäti vyhorenie Ringtheatra z 8. decembra 1881, počas predstavenia Hoffamnových Poviedok od Jacquesa Offenbacha, kde zahynulo 386 ľudí.)

Z orchestálnych spracovaní motívov tejto operety je známy valčík Donauweibchen op. 427.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

I. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dej operety sa odohráva počas Tridsaťročnej vojny. Simplicius žije na samote, vychováva ho starý pustovník, ktorý ho takto chce chrániť pred hrôzami a zlom ľudskej spoločnosti. Preto vie Simplicius veľmi málo o skutočnom svete. Do domu vtrhnú vojaci a Simplicia odvedú, aby im ukázal cestu cez les.

Vo vojenskom tábore sa má konať svadba generálovej dcéry Hildegardy s barónom Grüberom. Veci však skomplikuje Armin, ktorý Hildegardu miluje a vydáva sa teda za baróna Grübera. Naopak prvého baróna považujú spočiatku za švédskeho špióna. Keďže nikto nevie, ktorý z nich je pravý Grüber, oboch zavrú a svadba sa teda nekoná.

II. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

O dva roky neskôr je Simplicius už ostrieľaný husár. Pustovník, ktorý ho vychoval mu prezradí že je v skutočnosti synom baróna Grübera. Simplicius sa teda rozhodne vziať si Hildegardu nemiesto otca. Jej milý Armin mu prezradí, že Hildegardu miluje. Prekvapený Simplicius si jeho vplyvom uvedomí, že on vlastne ani nevie čo je to láska. Spozná ju však, keď stretne mladú Tilly a rozhodne si ju vziať. Hildegardu si konečne môže vziať Armino.