Sozomenus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sozomenus[1] (iné mená: Salamanés Hermeias Sózomenos, Sózomen; starogr. Σαλαμάνης Ἑρμείας Σῳζομενός – Salamanés Hermeias Sózomenos; * ? – † cca 450) bol významný neskoroantický cirkevný historik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Sózomenos pochádzal z mesta Gaza, ktoré bolo vtedy súčasťou Východorímskej ríše. Vyrastal v ortodoxnej kresťanskej rodine, študoval právo, zaujímal sa však aj o mníšsky spôsob života. Predpokladá sa, že istý čas strávil aj na území Západorímskej ríše.

Je autorom významného spisu Historia Ecclesiastica (Cirkevné dejiny). Toto dielo, venované cisárovi Theodosiovi II., sa s výnimkou záverečnej 9. knihy zachovalo dodnes kompletné. Nadväzuje na Eusebiove cirkevnohistorické spisy a pojednáva o udalostiach, ktoré sa odohrali medzi rokmi 324439. Predstavuje tak mimoriadne cenný zdroj informácií o udalostiach 4./5. storočia.

Sózomenos nebol jediný v svojej dobe, kto sa pokúšal napísať Cirkevné dejiny. Rovnomenné diela vydali aj jeho súčasníci Teodoret z Kýru a Sokrates Scholastikos. Všetky tieto spisy sú si, aj napriek rôznym odlišnostiam, v mnohom podobné, Sózomenos sa však evidentne najviac zaoberal Sokratom Scholastikom.

Za latinský preklad o. i. aj Sózomenových Cirkevných dejín vďačí Západ významnému rímskemu historikovi Cassiodorovi. V stredovekej Európe sa toto dielo tešilo veľkej obľube.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SOZOMENUS. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 381 – 382.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HANSEN, Günther Christian (vyd.). Sozomenos. Historia Ecclesiastica – Kirchengeschichte (Fontes Christiani Bd. 73). 4 Teilbände. Turnhout, 2004.
  • LEPPIN, Hartmut. Von Constantin dem Großen zu Theodosius II. Das christliche Kaisertum bei den Kirchenhistorikern Socrates, Sozomenus und Theodoret. Göttingen, 1996.
  • LEPPIN, Hartmut. The Church Historians: Socrates, Sozomenus, and Theodoretus. In: MARASCO, G. (vyd.). Greek & Roman Historiography in Late Antiquity. Fourth to sixth century A. D. Leiden, 2003. S. 219–254.
  • NUFFELEN, Peter van. Un héritage de paix et de piété. Étude sur les Histoires ecclésiastiques de Socrate et Sozomène. Leuven, 2005.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sozomenos na nemeckej Wikipédii.