Spojka (strojárstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lamela suchej trecej spojky obsahujúca v sebe pružnú spojku s vinutými pružinami

Spojka je strojná súčiastka, ktorá obvykle spája hnací a hnaný hriadeľ a slúži na prenos krútiaceho momentu, niekedy tiež na vyrovnanie vzájomnej nesúososti oboch hriadeľov. Podľa druhu použitia môžme deliť spojky napr. na pevné (napr. trubková, kotúčová apod.), ktoré prenášajú stály krútiaci moment medzi hriadeľmi, a na spojky pohyblivé (napr. trecia lamelová spojka), ktoré umožňujú rozpojenie medzi dvomi hriadeľmi a tým prerušenie prenosu krútiacemu momentu. Významnou súčasťou strojov je poistná strižná spojka (napr. kotúčová spojka so strižným kolíkom), ktorá zaistí prerušenie krútiaceho momentu prestrihnutím kolíka, pokiaľ sa preruší krútiaci moment, ktorý je predpísaný pre daný stroj. Sú tiež dôležité pre tlmenie nárazov. Spojky je možné postaviť aj tak, aby umožňovali rozpojenie počas chodu, axiálny/radiálny pohyb hriadeľov alebo umožňujú plynulý rozbeh.

Pre prenos krútiaceho momentu v spojkách sa používa množstvo rôznych spôsobov a súčiastok, napr.: kolíky, čapy, lícované skrutky, gumy (napr. spojka PERIFLEX) alebo rôzne konštrukčné úpravy spojkových kotúčov, ako napríklad pri zubovej spojke a v neposlednom rade sa používajú trecie sily ako napríklad pri trecích lamelových spojkách, ktoré majú veľký význam v automobilovom priemysle.

Druhy spojok[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje osem hlavných skupín spojok:

  • Pevné spojky - pevné spojenie dvoch súosých hriadeľov bez žiadnych prídavných vlastností
  • Pružné spojky - tlmenie nárazov a vibrácií
  • Vyrovnávacie spojky - vyrovnávajú nesúososti oboch hriadeľov alebo ich vzájomných pohybov
  • Výsuvné spojky - rozpájajú hriadele v stoji
  • Trecie spojky - plynulý rozbeh hnaného hriadeľa aj rozpojenie počas prevádzky
  • Rozbehové spojky - automatický plynulý rozbeh hnaného hriadeľa
  • Poistné (bezpečnostné) spojky - obmedzujú prenášaný krútiaci moment
  • Jednosmerné spojky - prenášajú krútiaci moment iba jedným smerom

Výpočet krútiaceho momentu spojky[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ je spojka na hnacej strane pokojne zaťažená, je prenášaný krútiaci moment v Nm daný vzťahom:

M_k = 9557 \frac{P}{n}

kde P je výkon v kW a n otáčky za minútu.

V praxi spojka neprenáša len menovitý moment, ale väčší moment kvôli nerovnomernostiam v konštrukcii a rôznym typom hnacích a hnaných strojov. Preto musí byť dimenzovaná na iný moment a stavaná pre väčšiu námahu, ako s ktorou sa normálne počíta. Vzťah pre prenášaný moment je tak upravený:

M_k \dot= 9557 \frac{PC}{n}

kde C ≥ 1 je prevádzkový súčiniteľ.

Prevádzkový súčiniteľ[upraviť | upraviť zdroj]

Tento súčiniteľ je koeficientom, upravujúcim hodnotu krútiaceho momentu tak, aby spojka zniesla prípadný prenos väčšieho krútiaceho momentu. Závisí približne úmerne na tom, do akej výkonnostnej triedy patrí hnací a hnaný stroj. Pokiaľ je hnacím strojom malý elektromotor alebo parná turbína a hnaný stroj len malé dynamo alebo premietačka, koeficient je určený ako C=1 až 1,4. Pri rovnakom hnacom stroji, ale najvyššej triede hnaného stroja, dosahuje súčiniteľ hodnoty 3 až 3,9. Najvyššie hodnoty dosahuje súčiniteľ pri najsilnejších hnacích strojoch a najťažších hnaných strojoch, napr. spojka medzi stacionárnym štvordobým jednovalcovým benzínovým motorom a vysokotlakovým čerpadlom má súčiniteľ 4,4 až 5,3.

Guma má veľký vplyv na tlmenie spojky a preto je u gumených spojok volené vždy nižšie rozmedzie hodnôt súčiniteľa.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spojka (stroj) na českej Wikipédii.

  • Strojně technická příručka (Ing. Svatopluk Černoch), nakladatelství SNTL, Praha 1977