Spojovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Spojovka (lat. tunica conjunctiva) je tenká, vlhká, dobre prekrvená sliznica, pokrývajúca povrch oka a vnútornú stranu viečok. Začína na vonkajšom okraji rohovky, pokrýva viditeľnú časť vonkajšieho bielka a vystiela vnútorný povrch viečka až k jeho okraju. Priestor medzi okom a viečkom, ktorý je krytý spojovkou nazývame spojovkový vak.[1]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Spojovka je súvislým pokračovaním epitelu rohovky. Nazýva sa tak preto, že spája očnú guľu s očným viečkom. Je vyživovaná veľmi tenkými cievami, ktoré sú voľným okom takmer neviditeľné. Vo veľkých cievach pred bielou sklérou môžeme cez priehľadné cievy vidieť krv.

Delí sa na časti pomenované podľa anatomických rozdielov.

Časť Poloha
Bulbárna spojovka (lat. conjunctiva bulbi) pokrýva očnú guľu cez beľmo. Priebežne nadväzuje na epitel rohovky v mieste nazvanom (lat. limbus corneae) a ďalej pokračuje cez viditeľnú časť bielka do fornixu, klenbového priestoru medzi okom a viečkom.
Prechodná riasa (lat. fornix) Prechodnou riasou sa nazýva spojivka tam, kde prechádza z očnej buľvy na vnútornú stranu viečka. Rozlišuje sa horná prechodná riasa (lat. fornix superior), ktorá je umiestnená medzi spojovkou horného viečka a hornou polovicou bulbárnej spojovky; a dolná prechodná riasa (lat. fornix inferior), ktorá má pod epitelom riedke väzivo umožňujúce ľahkú pohyblivosť dolného viečka. Vnútorná časť prechodnej riasy končí karunkulou a semilunárnou riasou vo vnútornom kútiku.[2]
Viečková spojovka (lat. conjuctiva palpebrae) pokrýva vnútro viečka.

- okrajová zóna je tá kde epitel spojivky začína byť keratinizovaný - tarzálna časť je hladká, rovná časť spojivky pokrývajúca tarsus - orbitálna zóna má bezpočet pohárikovitých buniek

Funkcia spojovky[upraviť | upraviť zdroj]

Spojivka má význam z hľadiska svojej elasticity, ktorá umožňuje hladké pohyby očnej gule. Má tiež funkciu ochrannú, ako mechanickú, tak aj ako sídlo buniek imunity a lokálneho lymfatického systému. Súčasne má spojivka funkciu sekrečnú. V epiteli spojovky sú tri rôzne typy buniek, ktoré produkujú hlien, dôležitú súčasť slzného filmu. V epiteli tarzálne spojivky tvoria pohárikovité bunky zoskupenia, tzv. Henleovej krypty. V hornom i dolnom fornixe sú vo spojovke prídavné Krauseho a Wolfringove žľazy. Spojovka je citlivá na rôzne druhy podráždenia. V spojovke sú početné cievy, ktoré sa pri podráždení spojovky rýchlo rozšíria a prekrvené spojovky sčervenejú. Je tiež veľmi citlivá, pretože je bohato senzitívne inervovaná. Ak je podráždená zápalom, mechanicky alebo napríklad nejakou chemickou látkou, vyvoláva bolestivé pocity zahŕňajúce pocit rezania, pálenia, slzenia a pod. Pod spojovkovým epitelom leží spojovkové tkanivo, ktoré má rozličnú stavbu závisiacu na umiestnení. Sú v nej umiestnené mukózne pohárikovité bunky, ktoré sa nachádzajú najmä pri viečkovitom okraji a pri limbe. Tieto bunky počas svojho sťahovania na povrch spojovky zväčšujú svoj objem a pukajú. Produkujú mucín, ktorý sa vyprázdňuje na povrch spojovky. Ak dôjde k poruche ich činnosti, dochádza k osychaniu spojovky a predných partií oka aj napriek tomu, že je činnosť slzných žliaz neporušená.

Spojovkový vak[upraviť | upraviť zdroj]

Spojovka je pevne spojená len s tarzálnymi platničkami, zostávajúca časť je spojená s podkladovou vrstvou riedkeho väziva voľne. Medzi oboma oddielmi spojovky (očnicovou a viečkovou spojovkou) je vytvorený úzky štrbinový spojovkový vak (lat. saccus conjunctivae), ktorý obsahuje slzy. Do spojovkového vaku vyúsťujú vývody slznej žľazy (lat. ductuli excretorii), ktorými sem pritekajú slzy. V oblasti vnútorného kútika je vak trochu rozšírený a tvorí slzné jazierko (lat.: lacus lacrimalis).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spojivka na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).