Stredný stoicizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Stredný stoicizmus alebo stredná stoa je smer helénskej filozofie, stoická škola, ktorá sa rozvíjala v 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. V tomto období dostáva stoicizmus praktickejší ráz a rozvíja sa najmä v rímskom prostredí. V dôsledku stretávania sa s inými školami stráca svoj pôvodný dogmatický charakter a stáva sa eklektickejším. Zakladateľom stredného stoicizmu bol Panaitios.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.