Ľudmila (svätica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Svätá Ludmila)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Matyáš Bernard Braun, Súsošie sv. Ľudmily s malým Václavom na Karlovom moste v Prahe, 1720 – 1730

Svätá Ľudmila alebo Ľudmila z Pšova (* 860?, † 15. 9. 921, Tetín) bola česká kňažná, pravdepodobne dcéra pšovského (staršie označenie pre Mělník) kniežaťa Slavibora, manželka prvého historického českého kniežaťa Bořivoja I.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

O jej pôvode sa zmieňujú dva historické pramene – podľa Kristiánovej legendy pochádzala z Pšova, podľa staroslovanskej legendy jej pôvod treba hľadať v Srbsku, kde bola vychovávaná ako pohanka.

Zavraždenie Ľudmily podľa Dalimilovej kroniky

Pravdepodobne v roku 874 sa stala manželkou kniežaťa Bořivoja I. Ako česká kňažná bola spolu s manželom pokrstená na Velehrade staroslovienskym biskupom Metodom. Prijatie kresťanstva umožnilo získať Přemyslovcom politickú prevahu nad ostatnými kmeňovými kniežatami v Čechách.

Spory s Drahomírou[upraviť | upraviť zdroj]

Po manželovej smrti žila naďalej na kniežacom dvore, ktorý opustila po tom, čo sa dostala do sporu so svojou nevestou Drahomírou. Odišla do ústrania na Tetín. Do popredia spoločenského diania sa dostala opäť v r. 921, kedy zomrel jej mladší syn, knieža Vratislav I. a jej bolo zverené poručníctvo nad vnukom, mladým kniežaťom Václavom. Tento fakt vyvolal nesúhlas u Václavovej matky Drahomíry. Sedem mesiacov po Vratislavovej smrti dala Ľudmilu najatými vrahmi zavraždiť. Stalo sa tak v noci z 15. na 16. septembra 921.

Podľa historických záznamov vraždu vykonali členovia Drahomírinej družiny Tunna a Gommon, pravdepodobne príslušníci kmeňa Varjagov. Ako vražedný predmet použili šál, ktorý sa neskôr stal jedným z atribútov svätej Ľudmily. Moderní historici sa domnievajú, že smrť Ľudmily v skutočnosti nebola vražda ale poprava. Jej dôvodom mala byť údajná Ľudmilina vlastizrada, keď plánovala požiadať kráľa Arnulfa Korutánskeho o pomoc pri presadení vnuka Václava na kniežací stolec.

Saint Ludmila icon.jpg

Prvá česká svätica[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudmila bola pochovaná na Tetíne. Legendy vravia o početných zázrakoch, ktoré sa udiali už pri jej hrobe. Už Drahomíra dala Ľudmilin dom premeniť na chrám sv. Michala. Knieža Václav po nástupe na trón dal preniesť Ludmiline ostatky z Tetína do Prahy a v r. 925 ich dal uložiť do Kostola sv. Jiří na Pražskom hrade, kde sú dodnes.

Ľudmila sa stala nielen prvou českou, ale i prvou slovanskou sväticou, ktorej kult bol uctievaný už v 12. storočí. Jej prvý zázrak sa udial v r. 1100. Po polovici 12. storočia vzniklo niekoľko Ľudmilských legiend.

Význam svätej Ľudmily[upraviť | upraviť zdroj]

O jej význame ako najstaršej českej svätice svedčí množstvo jej zasvätených sakrálnych stavieb nielen v Čechách ale i v iných krajinách. Jej význam ďaleko presahuje to, čo je o nej a o jej živote známe.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudmila mala s Bořivojom údajne šesť detí (traja synovia a tri dcéry). Historicky sú však známi iba ich dvaja synovia, neskoršie české kniežatá Spytihněv I. a Vratislav I.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Ľudmila, mučenica : 16. september." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 24. ISBN 80-967341-1-3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]