Teória mravného citu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Teória mravného citu je teória vysvetľujúca pôvod a povahu morálky tým, že pre ľudí je príznačný osobitný cit odobrovania a odsudzovania, ktoré v nich rozličné javy vyvolávajú.

Teórie mravného citu vznikli v Anglicku v 17.19. storočí (A. Smith, D. Hume, Shaftesbury, F. Hutcheson). V 20. storočí rozvíjali tieto teórie E. Westermarck (Fínsko), W. McDougall, A. Rodgers, F. Sharp (USA), A. Sutherland a A. Shand (V. Británia).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.