Teloméra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Teloméra (telos – koniec, meros – časť) je koncová časť eukaryotických chromozómov. Keďže eukaryotické chromozómy sú na rozdiel od prokaryotických lineárne a nie uzavreté do kruhu, existujú na nich koncové časti s niekoľkými špecifickými vlastnosťami.

Na rozdiel od dvojvláknového zlomu v DNA telomérické konce chromozómov neumožňujú vzájomné spájanie týchto častí chromozómov. Teloméry sa zúčastňujú na udržaní polohy chromozómov v bunkovom jadre a na správnom spárovaní homologických chromozómov počas redukčného delenia – meiózy. Niekedy obsahujú špeciálne proteíny, ktoré sa na iných miestach chromatínu nevyskytujú. DNA v telomérach patrí k nekódujúcej DNA (neobsahuje gény) a tvorí ju motív s dĺžkou 6 – 10 bázových párov, ktorý má rôzny počet opakovaní (u človeka niekoľko sto až tisíc). V ľudských bunkách je táto opakujúca sa sekvencia TTAGGG.

Na úplnom konci teloméry vzniká previs jedného vlákna dovjzávitnice DNA a to na jej 5´ konci. Táto prevísajúca DNA môže vytvárať tzv. vlásenkový ohyb.

Počas replikácie DNA nastáva problém s replikáciou telomér. Pri každom bunkovom delení sa teloméry skracujú. Predĺžiť na pôvodnú dĺžku ich dokáže enzým telomeráza, ktorá má vlastnosti reverznej transkriptázy.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]