Korytnačkovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Testudinidae)
Korytnačkovité

korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni hermanni)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Testudinidae
Gray, 1825
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Korytnačkovité (Testudinidae) je čeľaď suchozemských plazov z radu korytnačkotvaré (Testudines).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Karapax a plastrón majú spojený mostom. Rôzne druhy dorastajú do rôznych veľkostí od niekoľkých centimetrov až do dvoch metrov. Sú obvykle aktívne cez deň, v závislosti od okolitej teploty po zotmení. Sú to všeobecne samotárske zvieratá.

Väčšinou sú to bylinožravce, živia sa trávou, listovou zeleninou, kvetmi, ovocím. Niektoré druhy sú všežravé. Niektoré druhy konzumujú červy, hmyz a zdochliny v ich prirodzenom prostredí. Príliš mnoho bielkovín je pre ne však škodlivé a môže spôsobiť deformáciu panciera a iné zdravotné problémy.

Mnoho druhov korytnačiek je sexuálne dimorfných, rozdiely medzi samcami a samicami sa líšia druh od druhu. U niektorých druhov majú samce vyčnievajúci krčný štítok na pancieri dlhší ako samice, u iných majú dlhšie pazúry na predných končatinách. U väčšiny druhov korytnačiek býva samica väčšia ako samec. Niektorí vedci sa domnievajú, že samce rastú rýchlejšie, zatiaľ čo samice pomalšie, ale viac. Samec má tiež plastrón zakrivený dovnútra kvôli reprodukcii. Najjednoduchší spôsob ako určiť pohlavie korytnačky, je pozrieť sa na chvost. Samice majú spravidla menší chvost, zatiaľ čo samce ho majú oveľa dlhší.

Reprodukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Samica kladie jedno až tri vajca do vyhrabanej jamky v piesku.[1] Vajcia znáša a potom zahrabáva obvykle v noci. Vajcia sú ponechané bez dozoru a podľa druhu sa za 60 – 120 dní liahnu mláďatá.[2] Veľkosť vajíčka závisí od veľkosti matky a možno ho odhadnúť podľa otvoru kloaky medzi karapaxom a plastrónom. Plastrón u samice má viditeľný vrub pod chvostom, čo uľahčuje prechádzanie vajca. Po skončení inkubačnej doby už majú mláďatá zub, aby sa vymanili zo svojej škrupiny. Mladé korytnačky často vyžadujú viac živín ako dospelé. Je bežné, že mláďatá bylinožravých druhov jedia červy alebo larvy hmyzu kvôli proteínu.

Systém [3][4][5][6][upraviť | upraviť zdroj]

Korytnačkovité (Testudinidae):

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Andy Highfield. Tortoise Trust Egg F.A.Q [online]. Tortoisetrust.org, [cit. 2009-04-07]. Dostupné online.
  2. Andy Highfield. Tortoise egg incubation [online]. Tortoisetrust.org, [cit. 2009-04-07]. Dostupné online.
  3. Anders G.J. Rhodin, Peter Paul van Dijk, John B. Iverson, and H. Bradley Shaffer. 2010. Turtles of the World, 2010 Update: Annotated Checklist of Taxonomy, Synonymy, Distribution, and Conservation Status [1]
  4. Mikko's Phylogeny Archive
  5. The Paleobiology Database[nefunkčný odkaz]
  6. The Reptile Database

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želvovití na českej Wikipédii.