Tibetská kniha mŕtvych

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tibetská kniha mrtvych, v tibetčine བར་དོ་ཐོས་གྲོལ་ (Bardo thödol) – doslova „vyslobodenie v barde cez načúvanie“, je jedným zo základných diel tibetského budhizmu, ktorého autorstvo sa pripisuje Padmasambhavovi. Je to budhistický text tantrickej tradície.

Bardo thödol je úvod pre živých, ako premôcť smrť a ako sa môže proces umierania zmeniť na oslobodenie.

V tibestkom origináli titulu knihy sa slovo smrť nevyskytuje – slovo bardo označuje extrémnu situáciu, ktorú treba využiť. Témou tejto knihy je smrť a stav po smrti ako prostriedok spasenia (v budhistickom zmysle). Text knihy má čítať každý, alebo ešte lepšie počúvať z úst lámu – bardo je totiž oslobodenie počúvaním. Láma podporuje umierajúceho – najdlhšie 49 dní po smrti – mŕtveho, aby získal pochopenie, aby nevytváral novú karmu, ktorá núti k znovunarodeniu, ale získal slobodu od kolobehu utrpenia (samsára) a stal sa budhom.

Čítanie je prirodzene bez úžitku, keď sa Bardo necvičila v priebehu života, učenie sa nesmie zabudnúť, i keby človeka naháňali siedmi psi.

Tibetská kniha mŕtvych bola asi prvýkrát napísaná v 8. storočí po Kr. na základe staršej ústnej tradície a počas nasledujících asi 6 storočí patrila k tajným, tzv. „zakopaným“ knihám, ktoré neprenikli na verejnosť. Na západe bola publikovaná pod názvom "Bardo Thödol - Liberation by Hearing on the After-Death Plane" až v roku 1927.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]