Tisandros (sochár)
Tisandros alebo Teisandros (starogr. Τίσανδρος, Τείσανδρος) bol grécky sochár v 5. stor. pred Kr.[1][2]
Tisandros, grécky sochár neznámeho rodiska,[3] pôsobil koncom 5. stor. pred Kr.[2] Pausanias zaznamenal, že bol autorom niekoľkých bronzových sôch námorných bojovníkov (nauarchoi) bojujúcich po boku Lysandra, umiestnených Sparťanmi a ich spojencami (ako votívny dar) na pamätníku v Delfách, zhotovených na počesť ich víťazstva nad Aténčanmi pri Aigospotamoi (Kozích riečkach) v roku 405 pred Kr. (celkove 38. sôch[3])[4] Pausanias ich tu menovite uvádza: „Sú to títo muži: Arakos a Erianthes, jeden z Lakedaimónu, Erianthes z Boiótie (...medzera v texte...) za Mimantom z jednej strany Astykrates, chijskí bojovníci Kéfisokles, Hermofantos a Hikesios, rodskí Timarchos a Diagoras, knidský Theodamos. Z Efezu Kimmerios a milétsky Aiantides. Tých zhotovil Tisandros.“[5]
Z tohto pamätníka sa zachovalo mnoho zvyškov, najmä z podstavcov sôch a nápisov (v minulosti to boli najmä sochy Sparťanov a ich spojencov, zvečnených za ich statočnosť [6]).[7] Medzi týmito fragmentmi sa našiel aj jeho menom signovaný podstavec, ktorý bol základňou sochy Aiantida z Milétu.[4]
| Αἰαντίδης Παρθενίου Μιλήσιος Τείσανδρος ἐποί[ησ]ε. |
Aiantides syn Parthenia z Milétu Teisandros to zhotovil [8][9] |
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 945.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Teisandros [1]
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 377.
- ↑ a b Bernard S. Myers. Encyclopedia of World Art. New York : McGraw-Hill, 1959. ISBN 978-00-7019-466-3. S. 159.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 281-282.
- ↑ Philipp Vandenberg. The Mystery of the Oracles. New York : Macmillan, 1982. ISBN 978-00-2621-590-9. S. 109.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 412.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX): Delphi FD III 1:57 [2]
- ↑ Marion Muller-Dufeu. La sculpture grecque. Paris : Ecole nationale supérieure des beaux-arts, 2002. ISBN 978-28-4056-087-6. S. 415.