Turínske plátno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fragment repliky Turínskeho plátna nachádzajúci sa v kostole Františkánov v Krakove

Turínske plátno (tal. Sacra Sindone z gr. sindón - rubáš) je ľanová plachta rozmerov 4,36 × 1,1 m, hmotnosť plátna 2,5 kg. Na plátne sa nachádzajú nevysvetlené odtlačky a škvrny. Je jednou z najvýznamnejších kresťanských relikvií, keďže podľa tradície ide o ľanovú plachtu, do ktorej Jozef z Arimatey a Nikodém zabalili telo umučeného Ježiša Krista po tom, ako ho zložili z kríža.

Obojstranné škvrny na plachte (spredu i zozadu) pripomínajú odtlačok tváre a tela mŕtveho muža s ranami po bičovaní a na rukách a nohách s ranami po ukrižovaní. Charakteristika a umiestnenie rán zodpovedá opisom z evanjelií. Plátno je utkané z ľanovej priadze dobrej kvality. Názov plátna je odvodený od talianskeho mesta Turín, kde je táto relikvia od roku 1578 uschovaná. Plátno bolo vystavené koncom 17. storočia v bočnej kaplnke Turínskeho dómu. Pôvod látky a jej vzhľad sú predmetom intenzívnych debát teológov, historikov a iných výskumníkov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V Európe sa plátno prvýkrát objavuje okolo polovice 14. storočia. Geoffroi de Charny, burgundský šľachtic, vybudoval kostol Zvestovania Panny Márie v Lirey. Kostol bol dokončený v roku 1353. V tomto kostole uložil plátno v roku 1355 a o rok na to zomrel na bojovom poli. Nie sú známe žiadne dokumenty, ako sa k tomuto plátnu vlastne dostal. Miestny biskup neuveril v pravosť plátna a zakázal ho vystavovať.

Pravosť plátna[upraviť | upraviť zdroj]

Argumenty za[upraviť | upraviť zdroj]

Použitý je jedličkový steh tri na jeden, takto sa tkalo krosnami používanými v dávnych časoch v Sýrii. Najčastejšie sa v tých časoch používal steh jeden na jeden. Steh tri na jeden zväčšoval kvalitu, ale i cenu. Plátno Turínskeho plátna bolo vysokej kvality, a preto i veľmi drahé. Pre zástancov pravosti plátna je to argument pre jej potvrdenie: Evanjeliá vravia, že plátno kúpil bohatý človek Jozef z Arimatey (Mt.27:59).

Vlákna plátna obsahujú množstvo stôp po indickej bavlne (Gossypium herbaceum), ktorá mohla byť pozostatom po predchádzajúcej práci na krosnách. Táto bavlna sa používala na Blízkom východe, ale nepoznali ju v stredovekej Európe.

V r. 1997 boli rozlúštené nápisy na plátne, objavené v r. 1978: „INNECE“ (trest smrti), „PEZU“ (vykonaný), „(I)HSOY“ (Ježiš), „NAZARENUS“ (Nazaretský), „(O)PSKIA“ (tieň tváre), „TIBERIUS CĆSAR“ (cisár Tiberius).

Odtlačok mince leptónu, ktorý sa razil v r. 29 - 30 n. l. Po archeologických výskumoch v 20. stor. sa zistilo, že v 1. stor. n. l. bol zvyk u Židov klásť zomrelým na oči mince. Okrem toho práve odtlačok mince leptónu je s chyborazbou z r. 29 n. l., ktorých emisia bola vzácna.

Existujú historické dokumenty, zobrazenia z 8. a 6. stor. n. l., ktoré vypovedajú o existencii plátna s odtlačkom Ježišovho tela.

Argumenty proti[upraviť | upraviť zdroj]

Neexistujú žiadne dobové ani historické dokumenty, ktoré by hovorili o tom, že Turínske plátno vzniklo. Biblia nezaznamenáva, že by sa s plátnom, do ktorého bol Ježiš zavinutý, stalo niečo divné, hoci spomína také detaily, že plátno bolo čisté (Mat.27:59) a že Jozef Arimatejský plátno kúpil (Mark. 15:46). Ján.20:5-7 dokonca uvádza, že učeníci našli po zmŕtvychvstaní "plachty ležať" (množné číslo!) a že existovala "šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave" a ktorá "ležala zvinutá na inom mieste". Už samotná existencia takejto šatky by bránila vzniku podoby ako ju vidíme na plátne. V roku 1988 tri laboratóriá (v Oxforde, Zürichu a Tucsone) nezávisle od seba uhlíkovou metódou C14 testovali vek plátna. Podľa týchto meraní plátno pochádza z rokov 1260-1390. Čo viedlo k domnienke, že relikvia je stredovekým podvodom. V r. 2000 však vedecký výskum potvrdil, že textília bola v stredoveku opravovaná najmä na okrajoch, odkiaľ pochádzali vzorky troch laboratórií. Po odstránení týchto záplat v r. 2002, reštaurátori vyjadrili pochybnosti o materiáli, ktorí si vybrali vedci na výskum v r. 1988. Plátno okrem toho bolo uložené v striebornej dóze a dlhodobý styk s kovom mohol ovplyvniť pomer uhlíka 14C/12C a tým aj správnosť merania.

Pre nepravosť Turínskeho plátna svedčí aj dokonalosť s akou je domnelá tvár Ježiša zachytená. Pri zabalení do plátna by vznikol oveľa roztiahnutejší otlačok s množstvom zón, ktoré by sa neotlačili. Turínske plátno namiesto toho vyzerá ako obraz alebo fotografia.

Krvná skupina muža z plátna bola identifikovaná ako AB[1]. Ide o veľmi vzácnu a mladú krvnú skupinu (má ju približne 3 % populácie[2]), ktorá vznikla v oblasti Himalájí a je veľmi nepravdepodobné aby sa vyskytla v tomto čase práve v oblasti Palestíny.

Ako testovali[upraviť | upraviť zdroj]

Každé laboratórium dostalo vzorku s hmotnosťou okolo 50 miligramov. Zároveň dostali kontrolné vzorky: ľanové plátno pochádzajúce z Núbie, datované na 12. storočie; ľanové plátno z Théb z hrobu Kleopatry rádiometricky datované medzi rokmi 110 a 75 pred Kr.; niekoľko vlákien odobraných z prikrývky sv. Ľudovíta Andegavenského, pochádzajúcej z obdobia medzi rokmi 12901310.

Zástancovia pravosti plátna tvrdia, že výsledky uhlíkovej metódy boli skreslené. Spôsobili to vraj neskoršie záplaty na látke a sadze od sviečok či olejových lámp. Preto tkanina obsahuje veľa uhlíka, ktorým nasiakla, a jeho množstvo skresľuje výsledky uhlíkovej metódy. Ak by táto námietka mala byť pravdivá, musela by hmotnosť znečistenia plátna dvojnásobne prevyšovať hmotnosť samotného plátna. Ak by boli odobrali vzorku plátna zo záplaty, tak by vek plátna stanovený uhlíkovou metódou vyšiel na neskoršie obdobie, než sa plátno vierohodne objavilo.

Na Slovensku sa tejto otázke intenzívne venoval prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc. bývalý pracovník SAV, ktorý k danej problematike vydal knihu.

Podľa najnovších výskumov však vzorka, ktorú použili pri uhlíkovom datovaní, obsahovala okrem pôvodnej ľanovej priadze aj vtkané stredoveké časti z bavlny, ktoré mali za následok nepresnosť v datovaní. Potvrdzuje to aj to, že nikde inde na plátne sa bavlna nevyskytuje podobne ako aj pigment, ktorým bola táto časť zafarbená aby nebolo vidno novšiu časť, rovnako aj odborníci na tkanie potvrdili, že do pôvodného plátna bola vtkaná stredoveká záplata z bavlny. Na druhej strane, už priznanie stredovekých úprav, natoľko precíznych, že ich voľným okom nie je vidieť, do istej miery spochybňuje pravosť plátna a naznačuje, že sa s ním v minulosti rôzne manipulovalo. Čaká sa na nové uhlíkové datovanie, ktoré však už zrejme nebude možné, pretože plátno bolo nedávno chemicky ošetrené proti škodcom. Tieto nové zistenia sa objavili v dokumente "Turínske plátno: nové dôkazy" (2009) odvysielanom na Viasat History.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bollone, P. B., Jorio, M. A. R. I. A., & Massaro, A. L. (1983). Identification of the group of the traces of human blood on the Shroud. Shroud Spectrum International, 6, 3-6.
  2. http://www.newgeology.us/presentation24.html

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anton Hajduk: Turínske plátno. - Q 111 : Bratislava, 1991, 95 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • www.sindone.org - Oficiálna stránka Turínskeho plátna (po anglicky)
  • [1] - Zhrnutie pre a proti o Turínskom plátne (po česky)