Turínsky zoznam kráľov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Turínsky zoznam kráľov alebo Turínsky (kráľovský) papyrus alebo Turínsky kráľovský kánon je významný papyrus písaný hieratickým písmom a uložený v Museo delle antichità egizie di Torino (tzv. Museo Egizio – Egyptské múzeum v Turíne), čomu vďačí za svoje meno. Dokument spadá do obdobia panovania Ramesseho II. a uvádza mená všetkých egyptských vládcov vrátane zoznamu bohov, ktorí, ako sa verilo, vládli Egyptu pred érou faraónov.

Nájdene a rozlúštenie papyru[upraviť | upraviť zdroj]

Papyrus je rozpadnutý na 160, často drobných, útržkov, z ktorých sa mnohé stratili. V čase, keď bol objavený v Tébach talianskym cestovateľom Bernardinom Drovettim, v roku 1822, bol, zdá sa, z veľkej časti nepoškodený, ale v čase, keď ho sardínsky kráľ venoval do zbierky múzea, bol už v dosť zlom stave.

Význam papyru si prvý raz uvedomil francúzsky egyptológ Jean-François Champollion, ktorý sa podujal obnoviť ho a rekonštruovať jeho obsah. Neskôr sa k nemu pridal Gustavus Seyffarth. Hoci sa im podarilo väčšinu fragmentov správne zoradiť, úsilie týchto dvoch mužov prišlo príliš neskoro a mnohé kúsky tohto dôležitého dokumentu stále chýbajú.

Na opačnej strane papyru dlhého 1,7 m a vysokého 0,41 m sa nachádza neznámy počet stránok, ktoré obsahujú mená osôb a inštitúcii zároveň s niečím, čo by mohlo byť daňovým súpisom. Je to však predná strana, ktorá si vyslúžila najviac pozornosti, keďže obsahuje zoznam bohov, polobohov, démonov, mýtických aj skutočných kráľov, ktorí vládli Egyptu od počiatku sveta až do doby, kedy bol zoznam vyhotovený.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok a koniec zoznamu sú dnes stratené, čo znamená, že nemáme ani jeho úvod, pokiaľ nejaký mal, ani výpočet kráľov nasledujúcich po 17. dynastii. Z tohto dôvodu nevieme s istotou povedať, kedy, po spísaní daňového súpisu na jednej strane, neznámy pisár použil druhú stranu, aby zapísal zoznam faraónov. Mohlo k tomu dôjsť za vlády Ramesseho II., ale nemožno vylúčiť ani, že by zoznam vznikol až za 20. dynastie. To, že zoznam bol načmáraný na rube staršieho papyru, by mohlo poukazovať na to, že pisateľ mu neprikladal veľkú dôležitosť.

Aj to, aký zdroj použil pisár pri tvorbe zoznamu, zostáva záhadou. Autor mohol jednoducho opísať už existujúci záznam alebo sám zoznam vytvoriť na základe starovekých daňových dokumentov, dekrétov a záznamov. Druhá možnosť sa javí ako menej pravdepodobná a znamenala by, že Turínsky zoznam kráľov je skutočne jedinečný dokument.

Papyrus udáva mená vládcov a v niektorých prípadoch ich zhŕňa do jednej skupiny a pripája dĺžku vlády týchto skupín, ktoré približne zodpovedajú Manethónovým dynastiám. Navyše uvádza roky, mesiace a dni vlády jednotlivých faraónov. Zoznam tiež obsahuje mená bezvýznamných panovníkov alebo tých, ktorí vládli nad malým územím, o ktorých preto dnes sotva vieme, keďže sa nespomínajú v iných záznamoch. Turínsky zoznam zahŕňa aj hyksóskych vládcov (ktorí sú často vynechaní z iných zoznamov), hoci nemajú kartuše a je k nim pridaný hieroglyfický znak, ktorý ich označuje ako cudzincov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]