Východné Pomoransko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Východné Pomoransko (iné názvy: Prímorie, Pomorie, gdanské Pomoransko, nadvislianske Pomoransko; zastarano Pomorany, Východné/gdanské/nadvislianske Pomorany; pl. Pomorze Gdańskie, Pomorze Wschodnie, nem. Pommerellen) je historické územie na pobreží Baltského mora okolo mesta Gdansk. V dnešnom administratívnom delení Poľska mu zodpovedá časť Pomoranského vojvodstva a časť Kujavsko-pomoranského vojvodstva.

Za Meška I. bolo pripojené k Poľsku. V polovici 11. storočia sa osamostatnilo. Okolo roku 1119 bolo znovu pripojené k Poľsku. V druhej polovici 12. storočia sa stalo údelným kniežatstvom poľských kráľov s vlastnou dynastiou, ktoré však nie vždy uznávalo poľskú nadvládu. Začiatkom 14. storočia sa stalo priamou súčasťou Poľska, roku 1309 však územie obsadil Rád nemeckých rytierov. Roku 1343 sa po bojoch Poľsko zrieklo nárokov na územie. V roku 1466 sa na základe torunského mieru opäť stalo súčasťou Poľska. V roku 1772 sa pri delení Poľska stalo súčasťou Pruska. Po prvej svetovej vojne, v roku 1918, sa opäť stalo súčasťou Poľska, ale okrem mesta Gdansk. Počas druhej svetovej vojny bolo súčasťou Nemecka. Od konca druhej svetovej vojny je (aj s Gdanskom) súčasťou Poľska.