Výpočtová inteligencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Výpočtová inteligencia (Computational intelligence - CI) je disciplína, ktorá sa vyvíja veľkou rýchlosťou, preto nemá presnú definíciu. V súčasnosti sa dá opísať ako disciplína, ktorá skúma pomocou umelej inteligencie riešenie takých úloh, ktoré v podstate vedia efektívne riešiť iba ľudia alebo zvieratá, úloh, ktoré predpokladajú určitú formu inteligencie. Práve preto je pre mnoho odborníkov, ktorí sa ňou zaoberajú, veľmi hodnotnou inšpiráciou živočíšny svet a biologické systémy.

V súčasnej dobe nemá všeobecné základy a zahrňuje také metódy, ktoré sú potrebné k riešeniu ťažko algoritmizovateľných problémov, alebo problémov, na ktoré neexistuje vhodný algoritmus, existujúci algoritmus nie je efektívny alebo riešenie je výpočtovo veľmi obtiažne. Z tohto pohľadu je výpočtová inteligencia súčasťou umelej inteligencie a sústreďuje sa na metódy, ktoré skúmajú kognitívne funkcie, percepciu a kontrolu.

Zahrnuje tieto hlavné technológie:

  • neurónové siete (prístup vhodný na modelovanie, predikciu, rozpoznávanie, klasifikáciu objektov a javov, napodobňuje vnútornú štruktúru mozgu)
  • Fuzzy logika (znalostný systém napodobňujúci ľudské uvažovanie a rozhodovanie pravidlového typu, ktoré sú formulovateľné ľudskou rečou)
  • Genetický algoritmus, evolučné algoritmy a genetické výpočtové metódy a algoritmy (optimalizačný prístup napodobňujúci evolúciu v živej prírode, vhodný na riešenie mnohých typov úloh)
  • iné matematické a štatistické metódy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Inteligencia je súbor rozumových schopností, schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou. S pojmom inteligencie sa stretávame takmer každodenne, najčastejšie v kontexte ľudskej inteligencie, často aj v súvislosti s inými živými tvormi; v odbornej či sci-fi literatúre čím ďalej tým častejšie v kontexte vznikajúcich umelých systémov, ktoré sa považujú za inteligentné. Fuzzy logika bola predstavená v roku 1965 ako dobre použiteľný nástroj v oblastiach kybernetiky, teórie riadenia a umelej inteligencie. Zaoberá sa veľmi efektívne neurčitosťou, ktorá je bežná v ľudskom uvažovaní. Má prísne a formálne matematické základy. Neurónové siete napodobňujú ľudský mozog a predstavujú výpočtový mechanizmus založený na zjednodušenom matematickom modele perceptrónov (neurónov) a signáloch, ktoré spracovávajú. Evolučné algoritmy boli predstavené v 70-tych rokoch, upútali však väčšiu pozornosť v 90-tych rokoch, napodobňujú vývoj populácie pomocou reprodukcie generácií. Sú špeciálnym prípadom prehľadávacích algoritmov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]