Kybernetika
Kybernetika (z gréckeho slova "kybernetes" čo znamená kormidelník) vznikla ako samostatný vedný odbor po 2.svetovej vojne. Je to veda o riadení a komunikácii v dynamických systémoch skúmajúca spoločné zákonitosti na základe analógie medzi systémami rôznej fyzickej podstaty, ktorými sú technické zariadenia, živé organizmy i spoločnosť.
Kybernetika je disciplína, ktorá skúma riadiace a regulačné procesy v biologickej sfére, v technike a v spoločnosti a navrhuje modely na znázornenie, transformáciu a spracovanie informácií. Všetky automatické zariadenia na spracovanie dát sú v tomto zmysle kybernetickými strojmi a samotná informatika je náuka o kybernetických strojoch a metódach. Základné súčasti kybernetiky sú: teória systémov, teória informácie, teória regulácie, teória hier, teória algoritmov a teória samočinných počítačov. Delí sa na tri základné súčasti: teoretická, experimentálna a aplikovaná kybernetika.
Predmetom kybernetiky je spracovanie informácií pre potreby riadenia.
Metódami kybernetiky sú systémový prístup a modelovanie pri riešení problémov.
Oblasťami uplatnenia kybernetiky je dianie v ľudskej spoločnosti, ako aj v prírode: pri riešení matematických úloh, hromadné spracovanie údajov, organizácia, riadenie a vyhodnocovanie procesov, napodobňovanie procesov, inžinierske projektovanie, tvorba zložitých a veľkých systémov.
Zakladateľom kybernetiky je americký matematik Norbert Wiener, ktorý jej zásady zhrnul v jeho knihe vydanej v roku 1948.
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
