John von Neumann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John von Neumann
John von Neumann
maďarský matematik židovského pôvodu

Narodenie 28. december 1903
Budapešť
Úmrtie 8. február 1957 (53 rokov)
Washington

John von Neumann (po maďarsky Neumann János, po nemecky Johann von Neumann) (* 28. december 1903, Budapešť – † 8. február 1957, Washington) bol maďarský matematik židovského pôvodu, ktorý značnou mierou prispel k vedným odborom ako sú kvantová fyzika, funkcionálna analýza, teória množín, ekonomika, informatika, numerická analýza, hydrodynamika, štatistika a mnoho ďalších matematických disciplín.

Bol jedným z najväčších matematikov dvadsiateho storočia, vypracovaním princípov fungovania počítačov mal rozhodujúci vplyv na vývoj sveta. Je považovaný za otca jednej z najdôležitejších oblastí dnešných ekonomických vied a matematiky, a tým je teória hier.

Iné jeho známe objavy sú aplikácia operačnej teórie v kvantovej mechanike (takzvaná Von Neumannova algebra) a celulárny automat.

Spolu s Edwardom Tellerom a Stanislawom Ulmanom sa zaoberal aj jadrovou fyzikou a vytvorili základné predpoklady termonukleárnych reakcií a vodíkovej bomby.

Jeho osobnosť a myslenie - spoločne s jeho priateľmi: L.Szilárdom, E.Wignerom, E.Tellerom, P.Erdósom a ďalšími, výrazne prispeli k vzniku zvláštnej legendy, podľa ktorej mimozemšťania pristáli v centre Budapešti a pohybovali sa po svete ako maďarskí vedci. Ich americkí kolegovia ich preto prezývali "The Martians" (Marťania).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako prvorodený syn Maxa Neumanna (po maď. Neumann Miksa) a Margaret Neumannovej. S rodičmi a pestúnkou komunikoval po maďarsky a po nemecky, v škole sa naučil po grécky, latinsky, anglicky a francúzsky[1], sám sa naučil hebrejčinu.

Von Neumann mal dvoch bratov: prvý (nar. 1907) sa stal lekárom v Chicagu a druhý (nar. 1911) sa stal právnikom vo Philadelphii. Von Neumann mal 10 rokov, keď jeho otcovi udelil šľachtický titul cisár František Jozef I.. Jeho otec bol skvelý bankár a právnik, svoje deti podporoval vo všestrannom vzdelaní. Ako šesťročný z hlavy delil osemciferné čísla a ako osemročný už ovládal diferenciálny a integrálny počet.

Roku 1913 ho rodičia zapísali na známe nemecké luteránske gymnázium, dnes nazývané Fasori Evangélikus Gimnázium. Matematiku ho tam učil László Rátz.

Neskôr študoval na univerzitách v Zürichu (vo Švajčiarsku) a v Budapešti, vo svojich 23 rokoch sa stal doktorom, v roku 1929 bol už profesorom univerzity v Hamburgu a v Berlíne.

V roku 1930 dostal pozvanie na univerzitu v Princetone. V roku 1931 bol jedným z profesorov matematiky, ktorí v roku 1933 založili Ústav pre pokročilé štúdie v Princetone - The Institute for Advanced Study (ďalšími boli J.W. Alexander, Albert Einstein, M. Morse, O. Veblen a Hermann Weyl). Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas 2. svetovej vojny sa, podobne ako mnoho iných vedcov, zúčastnil na vývoji nových zbraní a pravidelne cestoval do Los Alamos, kde sa vyvíjala prvá atómová bomba.

V roku 1945 publikoval správu The First Draft Report on the EDVAC, v ktorej popísal všetky základné prvky dnešných počítačov:

  • Pamäť, v ktorej sú uložené inštrukcie (program) i dáta
  • Aritmetickú jednotku, vykonávajúcu logické i aritmetické operácie s dátami
  • Riadiacu jednotku, vykonávajúcu inštrukcie v slede, závislom od výsledkov predchádzajúcich inštrukcií

Napísaním správy von Neumann zatienil ďalších autorov EDVAC-u J. W. Mauchlyho a P. Eckerta, ktorí väčšiu časť práce vykonali skôr, než sa von Neumann zapojil do projektu. Neumann vraj uverejnením správy zabránil tomu, aby bola daná architektúra patentovaná a tým ju sprístupnil verejnosti. Podľa jeho názoru počítač nie je majetkom jedného alebo viacerých ľudí, ale vlastníctvom celého ľudstva[2]. Von Neumannova architektúra sa používa v počítačoch dodnes.

Von Neumann sa podieľal aj na vypracovaní teoretických základov uvoľnenia atómovej energie, podieľal sa tým na vývoji atómovej bomby a využití atómových elektrární. Od roku 1953 až do svojej smrti bol vedúcim Výboru pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission-AEC), čo je najvyššia vládna funkcia pre vedca. Až do svojej smrti v roku 1957 sa tak stal najvplyvnejším vedcom USA. Zomrel na rakovinu, ktorá mohla byť dôsledkom ožiarení pri pokusoch počas vývoja atómovej bomby.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • The First Draft Report on the EDVAC (Moore School of Electrical Engineering University of Pennsylvania June 30, 1945)
  • The Monte Carlo method, spoluautor S. M. Ulam
  • Theory of Games and Economic Behavior, spoluautor O. Morgenstern
  • The computer and the Brain (Yale University Press New Haven 1958), maď.preklad A számológép és az agy (Gondolat Bp. 1964)
  • John von Neumann Collected Works. Vol. I.-VI. Ed. A. Taub (Pergamon Press Oxford 1961-63)
  • Self-Reproducing Automata Ed. A. W. Burks (University of Illinois Press Urbana, Illinois 1966)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Thompson, Gerald L. : "von Neumann, John (1903–1957)." The New Palgrave Dictionary of Economics. Second Edition. Eds. Steven N. Durlauf and Lawrence E. Blume. Palgrave Macmillan, 2008.
  2. djp.tvn.hu (po maďarsky)