Herón z Alexandrie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Herón z Alexandrie

Herón z Alexandrie alebo Herón) (gr.: Ήρων ο Αλεξανδρεύς) (cca 10 – 70 po Kr.) bol matematik, inžinier a vynálezca pôsobiaci v Alexandrii, je považovaný za najväčšieho experimentátora antiky. Héron sa zaoberal prevažne trigonometriou, najčastejšie jej praktickou aplikáciou – vymeriaval polia a vinice. Je známy jeho vzorec pre výpočet obsahu trojuholníku pomocou dĺžok strán. Je vynálezcom veterného mlyna, ozubených súkolí a stroja pracujúceho na princípe počítadla. Je považovaný za vynálezcu predchodcu parnej turbíny, ktorý je dnes označovaný ako Herónova guľa – aeolipyla. V diele Katoptrika (Optika) popisuje výsledky, ktoré dosiahli jeho predchodcovia. Je prvým známym fyzikom, ktorý vyslovil princíp najkratšej optickej dráhy pri odraze svetla od rovinných a sférických zrkadiel. Vyslovil teóriu o plynových časticiach, medzi ktorými je vákuum, čo umožňuje stlačiteľnosť plynov (Herónova fontána).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]