Vývin (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vývin alebo vývoj alebo evolúcia je vzchádzanie alebo utváranie sa jedných stavov alebo foriem bytia z druhých.

Teoretický obraz vývinu závisí od významových útvarov (napr. kategórií a pojmov), ktoré intervenujú v jeho teoretickej reflexiii. Pri tvorbe pojmu vývinu najčastejšie intervenujú pojmy, ako pojem zmeny, pojem vyššieho, pojem ireverzibilného, pojem jednotného, pojem diania, pojem zákonitosti, pojem účelu, pojem boha alebo predstava boha, pojem nevyhnutnosti, pojem náhody, pojem špirály, pojem vzostupu, pojem spojitosti (kontinuity), pojem pretržitosti (diskotinuity), pojem bifurkácie, pojem stupňovitosti, pojem kruhovitosti, pojem protirečenia, pojem boja, pojem tendencie, pojem cieľavedomosti, pojem živelnosti, pojem kvantity, pojem kvality, pojem prechodu kvantity v kvalitu, pojem časovosti, pojem mimočasovosti a pod.

Významový útvar, ktorý vznikol ako výsledok poznania vývinu, je jedným z hlavných konštituentov súčasného významového univerza; intervenuje dnes vo väčšine foriem reflexie sveta, človeka a miesta človeka vo svete.

Marxizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Evolúcia v marxizme sú všetky druhy a podoby vývojových premien. Medzi postupnými a náhlymi kvantitatívnymi i kvalitatívnymi zmenami a medzi pokrokovými a retardačnými historickými zvratmi existuje dialektická súvislosť.

Herbert Spencer[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa H. Spencera je evolúcia integrácia látky pri simultánnej disipácii pohybu; od relatívne neurčitej, nesúvislej rovnorodosti (homogeneity) prechadza k určitejšej, súvislejšej nerovnorodosti (heterogeneite); opakom toho, disolúcia, je absorpcia pohybu so súbežnou dezintegráciou (rozptýľovaním) látky. Príkladom tejto Spencervoej vývojovej formuly je utváranie sa našej slnečnej sústavy; avšak táto formula je všeobsiahajúca: prejavuje sa v raste rastlína zvierat, v socialnom života ľudstva (ktorý niie je ničím iným, ako integráciou indivíduí do jedného nerovnorodého, určitého a súvislého celku), ako aj vo všetkých duchovných javoch, ako napr. v živote jazyka. Spencer dokladá platnosť tejto formuly v biológii, psychológii, sociológii a etike. Keďže univerzum ovládajú antagonistické sily,, musí existovať večný rytmus vývinu a zániku a tento rytmus bude plodiť neustále nové materiálne systémy anorganické i organické. Tento vývin podlieha zákonu zachovania hmoty a sily, univerzálnemu zákonu substancie.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.