Veľký filter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Veľký filter v kontexte Fermiho paradoxu je hocičo, čo bráni „mŕtvej hmote“ povstaniu a vesmírnej expanzii trvalého života. Tento koncept zaviedol Robin Hanson, keď argumentoval, že neúspech našich snáh nájsť mimozemské civilizácie v pozorovateľnom vesmíre musí byť spôsobený nejakou chybou v tvrdeniach rôznych vedeckých disciplín, že objavenie sa technicky rozvinutého inteligentného života je veľmi pravdepodobné. Tento neúspech sa pokúša vysvetliť tvrdením, že pravdepodobne existuje nejaký „Veľký filter“, buď v našej minulosti alebo v našej budúcnosti, ktorý vytvára bariéru v evolúcii a vesmírnom rozšírení inteligentného života. Zaoberá sa tiež úvahami ako ďaleko sa ľudstvo nachádza od tohto filtra. Myšlienka bola prvýkrát predostrená v online eseji "The Great Filter - Are We Almost Past It?" napísanej ekonómom Robinom Hansonom v auguste 1996 a naposledy revidovaná v septembri 1998.[1]

Argumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Fermiho paradox[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o otázku vyslovenú slávnym fyzikom Enricom Fermim: "Ak je mimozemský život bežný, prečo sa s ním bežne nestretávame?"[2] Zatiaľ napriek intenzívnemu pátraniu nebola objavená žiadna stopa po mimozemských civilizáciách, ani v rámci SETI zachytené ich vysielanie. Hanson sa domnieva, že ak by mimozemšťania už kolonizovali našu planétu, vedeli by sme o tom.

Veľký filter[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže sa nestretávame s mimozemšťanmi, Hanson tvrdí, že v procese „od hviezdy ku rozvinutému životu“ musí byť nejaký problém a pravdepodobne jedno alebo niekoľko miest v nasledovnom zozname je nepravdepodobných:

  1. vhodný hviezdny systém (zahŕňa obývateľné planéty)
  2. reprodukujúce sa molekuly (napr. RNA)
  3. jednoduchý jednobunkový život (prokaryoty)
  4. komplexný jednobunkový život (eukaryoty)
  5. sexuálna reprodukcia
  6. mnohobunkový život
  7. zvieratá s veľkým mozgom používajúce nástroje
  8. naše štádium
  9. kolonizačná explózia

Podľa hypotézy Veľký filter je najmenej jeden z týchto krokov veľmi málo pravdepodobný. Ak to nie je niektorý spred nášho štádia, potom to je asi bod 9 a z toho vyplýva, že naše šance na dosiahnutie kolonizácie vesmíru sú dosť nízke. Ak by body 1-7 boli ľahké, tak by Mliečna cesta mala byť plná civilizácií. Keďže to vyzerá, že nie je, tak buď je bod 9 z nejakého dôvodu ťažko dosiahnuteľný - možno kvôli nejakej katastrofe alebo kvôli vyčerpaniu energetických zdrojov. A naopak - ak nájdeme multicelulárny život napríklad na Marse (ktorý sa tam vyvinul sám, nezávisle od Zeme), tak to znamená, že kroky 2-6 sú ľahké a teda len kroky 1,7,8,9 (alebo nejaký neznámy krok) spôsobujú veľký problém.[1]

Protiargumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje veľa dôvodov prečo nenachádzame mimozemské civilizácie, ak aj existujú. Medzi najznámejšie patria napríklad: sú príliš ďaleko, komunikujú pomocou signálov, ktoré sa zatiaľ nepodarilo zachytiť, nemajú o nás záujem alebo nás z nejakého dôvodu kontaktovať nechcú a podobne. Astronóm Seth Shostak zo inštitútu SETI upozorňuje, že možno sa mýlime, keď hľadáme nejaké megainžinierske projekty mimozemšťanov vo vesmíre ako napríklad Dysonove sféry. Možno mimozemšťania preferujú nanobotov, keďže môžu byť rýchlejšie alebo z rôznych dôvodov výhodnejšie. Zároveň upozorňuje na myšlienku Arthura C. Clarka, ktorý poznamenal, že vysoko vyvinutá technológia môže na nás pôsobiť ako mágia, prípadne ju ani nerozpoznáme.[3]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Hanson, Robin (1998). "The Great Filter — Are We Almost Past It?" [1]
  2. Jones, Eric: "Where is everybody?", An account of Fermi's question", Los Alamos Technical report LA-10311-MS, marec 1985. [2]
  3. Pethokoukis, James M. (2003-11-04). "Keeping His Eyes on the Skies". U.S. News & World Report. [3]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Paul Davies: Jsme sami? O důsledcích případného objevu mimozemského života, Archa 1996
  • Paul Davies: Kosmický jackpot (podkapitola: "Je vesmítr podvrh?" str. 192 a dále),Argo/dokořán 2009
  • Peter Ward and Donald Brownlee: Rare Earth: Why Complex Life is Uncommon in the Universe. New York: Springer, 2000
  • Stanislav Lem: Summa Technologiae (kapitola III. kosmické civilizace, Magnet Press 1995
  • WEBB, Stephen. Kde tedy všichni jsou?: Fermiho paradox a problém mimozemského života. Praha : Paseka, 2007. ISBN 978-80-7185-877-5.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]