Venera-1

Venera-1
	; Venera-1 planetárna sonda
Prevádzkovateľ	Sovietsky zväz
Výrobca	Sovietsky zväz
Typ misie	planetárna sonda
Prelet okolo	Venuša
Dátum preletu	19. máj 1961
Dátum štartu	12. február 1961
Nosná raketa	Modifikovaný SS-6 (Sapwood) s dvoma stupňami: Horný stupeň + Únikový stupeň
COSPAR ID	1961-003A
Hmotnosť	643,5 kg
	Kozmonautický portál

Venera-1 (Венера-1) bola prvá planetárna sonda vyslaná ľudstvom do vesmíru. Vyštartovala 12. februára 1961 o 00:34:36 UTC. Bola súčasťou projektu Venera. Dodatočne dostala označenie COSPAR 1961-003A. Sondu do vesmíru vyniesla raketa Molnija. Venera-1 neuspela, prestala vysielať ešte pred príletom k cieľovej planéte Venuši.

Výbava[upraviť | upraviť zdroj]

Venera 1 vážila 643,5 kg, mala valcovitý tvar s maximálnym priemerom 1,05 m s celkovou výškou 2,035 m. Bola natlakovaná na 1,2 atmosféry suchým dusíkom s vnútornou ventiláciou na rozvádzanie tepla. Dva solárne panely boli zložene z magnetického disku a nádob na striebro-zinkové batérie. 2-metrová parabolická sieťová anténa bola navrhnutá na prenášanie krátkovlnných signálov počas blízkozemskej časti misie. Polosmerné krížové antény umiestnené na solárnych paneloch zabezpečovali rutinnú telemetriu a diaľkovo ovládaný kontakt so Zemou počas misie pomocou kruhovo-polarizovaného decimetrového rádiového prstenca.

Sonda bola vybavená vedeckými prístrojmi vrátane magnetometra umiestneného na strane antény, dvoma iónovými pascami na meranie slnečného vetra, detektora mikrometeoritov, Geiger-Müllerovovým počítačom a sodíkovým scintilačným detektorom na meranie kozmickej radiácie. Telo sondy obsahovalo motor KDU-414 na korekcie kurzu. Kontrolu teploty zabezpečovali termálne uzávery.

Vypustenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sovietski vedci vypustili Veneru 1 v dvoch krokoch. Prvým bolo umiestnenie 7-tonového Sputnika 8 na zemskú parkovaciu orbitu s odpaľovacím zariadením Molnija. Z obežnej dráhy 229 × 282 km bola automatická medziplanetárna stanica vypustená smerom k Venuši s pomocou štyroch stupňových motorov. Toto bola prvá demonštrácia vysokej manévrovateľnosti pri vypustení z obežnej dráhy. 11D33 motor bol prvým stupňovo spaľovacím cyklickým raketovým motorom na svete a tiež prvým použitím prídavného motoru na tekuté palivo v beztiažovom stave na svete.

Prieskum[upraviť | upraviť zdroj]

Boli vedené tri úspešné telemetrické komunikácie zamerané na zber dát o slnečnom vetre a kozmickom žiarení v blízkosti Zeme, v zemskej magnetosfére a 19. februára vo vzdialenosti 1 900 000 km. Po objavení slnečného vetra Lunou 2, Venera 1 overila prítomnosť rovnomerného rozloženia plazmy v hlbokom vesmíre. Ďalšie naplánované telemetrické spojenie o sedem dní neskôr zlyhalo. 19. a 20. mája preletela Venera 1 okolo Venuše vo vzdialenosti 100 000 km a vstúpila na heliocentrickú obežnú dráhu. S pomocou britského rádioteleskopu v Jodrell Bank mohol byť v júni zachytený slabý signál od Venery 1. Sovietski vedci boli presvedčení, že Venera 1 zlyhala z dôvodu prehriatia senzorov zameraných na Slnko.

Venera 1 bola dôležitým míľnikom v dizajne vesmírnych sond, bola prvou modernou planetárnou sondou. Počas väčšiny svojho letu sa stabilizovane otáčala. Bola prvou sondou, ktorá mala možnosť upravovania kurzu počas letu pomocou 3-osových stabilizátorov, ktoré boli fixované na Slnko a hviezdu Canopus. Ak by sa dostala k Venuši, zapojili by sa ďalšie stabilizátory fixované na Slnko a Zem, a prvýkrát by sa použila parabolická anténa na prenos dát.