Vichr
| Vichr | ||
|---|---|---|
_(519-08)_(cropped).jpg) Šestica rakiet Vichr-M na vrtuľníku Ka-52 | ||
| Typ: | Raketa vzduch-zem krátkeho dosahu | |
| Miesto pôvodu: |  Sovietsky zväz Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1992 - súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Výrobca: | Ižmaš | |
| Varianty: | Vichr Vichr-M | |
| Základné údaje | ||
| Účinný dostrel: | 10 km | |
| Zameriavanie: | laserové | |
Vichr (v kóde NATO: AT-16 Scallion) je protitanková raketa, určená na ničenie obrnených vozidiel, vrátane tých, ktoré sú vybavené reaktívnym pancierovaním. Je však schopná zasiahnuť aj vzdušné ciele letiace rýchlosťou do 800 km/h (počas testovania bolo pri tejto rýchlosti raketou Vichr zasiahnuté lietadlo Tu-16, prerobené na letecký terč).
Nosičom rakety sú bojové lietadlá Su-25T a útočné vrtuľníky Ka-52.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj systému 9K121 Vichr sa začal v roku 1980 pod vedením hlavného konštruktéra A.S. Šipunova. Závodné skúšky boli spustené v roku 1982 a prebiehali až do roku 1989, kedy začalo testovanie armádou. Systém 9K121 bol zavedený do služby v roku 1992. Jeho výroba prebiehala v závode v Ižmaš.
V roku 1992 bol na leteckej výstave vo Farnborough prvýkrát verejne predstavený jeho zlepšený variant Vichr-M.[1]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Raketový systém 9K121 "Vichr" pozostáva z:
- nadzvukovej laserom riadenej rakety 9A4172;
- zameriavacieho systému I-251 "Škval";
- odpaľovacej stanice APU-8 alebo APU-6.
Systém umožňuje odpálenie rakiet jednotlivo alebo salvu dvoch rakiet súčasne. Vysoká nadzvuková rýchlosť rakety (až 610 m/s) pomáha znížiť zraniteľnosť vrtuľníka počas útoku a umožňuje zasiahnuť niekoľko cieľov počas jedného náletu.
Raketa má dĺžku 275 cm a priemer trupu 13 cm. Je vybavená sklopnými krídlami, ktoré majú po odklopení rozpätie 24 cm.
Navedenie rakety sa vykonáva pomocou automatického zameriavacieho systému. Pri priblížení sa k oblasti, kde sa nachádza cieľ, ktorého súradnice boli vopred nastavenými v palubnom počítači vrtuľníka, sa vo vzdialenosti približne 12 km automaticky zapne režim snímania terénu televíznou kamerou. Po zobrazení cieľa na monitore nasmeruje pilot vrtuľník jeho smerom, zarámuje cieľ a stlačí tlačidlo automatického sledovania. Po dosiahnutí potrebnej vzdialenosti odpáli pilot raketu. Laserový navádzací systém rakety v kombinácii s automatickým systémom sledovania cieľa zaisťuje vysokú presnosť streľby. Pravdepodobnosť zničenia pohybujúceho sa tanku je 80%. Kumulatívna bojová hlavica rakety 9A4172 je schopná preniknúť pancierom 1 000 mm RHAe (Ekvivalent valcovanej homogénnej oceli). Vichr má kontaktný aj bezkontaktný zapaľovač.
Skladovanie, preprava a vypustenie rakety sa vykonáva pomocou kontajnera, ktorý umožňuje je skladovanie po dobu 10 rokov.[2]
Varianty[upraviť | upraviť zdroj]
- 9A4172 Vichr predstavuje základný variant systému 9K121 "Vichr".
- 9A4172K Vichr-1 vylepšený variant systému 9K121M "Vichr-M".
Základné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]
| Dĺžka trupu | 275 cm |
| Priemer trupu | 13 cm |
Diaľkový dosah cez deň (v km)
|
10 0.5 |
Diaľkový dosah v noci (v km)
|
5 (6) |
Doba do zasiahnutia cieľa (v sekundách)
|
28 23 14 |
| Priemerná rýchlosť rakety (v m/s) | 600 |
| Štartovacia hmotnosť rakety (v kg) | 40 - 45 |
| Hmotnosť bojovej časti (v kg) | 12 |
| Prevádzková teplota v oC | -50 až +50 |
| Pravdepodobnosť zasiahnutia cieľa na vzdialenosť 500−5 000 m | 90% |
Typ odpaľovacieho zariadenia
|
Su-25T Ka-52 |
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Rusko - v období od októbra 2015 do apríla 2016 dodal koncern Kalašnikov ruskému ministerstvu obrany rakety Vichr-1 v hodnote 13 mld. rubľov[3][4]. Rakety boli objednané v roku 2013 v počte 1972 kusov.[5].
