Vodná architektúra

Vodná architektúra je architektúra, ktorá sa zaoberá umiestnením budov k vodným plochám, ich vzťahov a hľadísk vertikálnej pozície a blízkosti. Budovy môžu byť vysoko nad hladinou vody alebo pri hladine vody, alebo úplne či čiastočne ponorené. Ďalej, bližšie od okraja hladiny, previsnuté nad vodou, alebo úplne obklopené vodou. Poloha stavby k vodnej ploche je rozhodujúca pre 16 odlišných umiestnení budovy vo vzťahu k vode.

Voda ako panoráma

Väčšinou je pohľad na vodnú hladinu považovaný za cenný. Najmä jazerné a morské letoviská trpia koncentráciou výškových budov blízko brehov. Mestá francúzskej alebo talianskej riviéry často bojujú aby ich osobitosť nebola narušená výškovými budovami pozdĺž nábrežia.

Ponorené stavby – uprostred vody

Oceanárium v Lisabone

Takéto budovy sú vzácne. Väčšina podvodných konštrukcii myslených pre žitie je projektovaných a vyrobených ako výskumné zariadenia. Výnimkou je Julesova podmorská búda v Key Largo, podvodné prieskumné laboratórium premenené na hotel. Pre malú veľkosť a prísne bezpečnostné opatrenia sa takéto podvodné konštrukcie skôr podobajú statickým ponorkám alebo ropným tankerom.

Ani pri riešeniach kde budova nie je úplne ponorená vo vode neexistuje mnoho architektonických príkladov. Veľké akvária sa najviac podobajú tomuto typu budov, napr. Oceanárium v Lisabone.

Bezprostredne pri vode – vyvážený vzťah

Medzinárodný prístavný terminál v Jokohame

Budovy, ktoré sa nachádzajú na kraji vodnej plochy, budujú vzťah s vodou, kde nie je ani stavba ani voda dominantná. Účinnosť vody ako architektonického prvku závisí predovšetkým na hranici medzi budovou a vodou. Vertikálna súvislosť sa stáva dôležitým faktorom. Pri stavbe, ktorá je vyvýšená nad vodnú hladinu nedochádza k priamemu kontaktu. Zvlášť keď okraj budovy nemá žiadnu bariéru získava kvalitu blízkosti ako to popísal Gordon Cullen, ktorý vraví, že „bezprostrednosť“ je pocit blízkosti vecí bez hraníc, je uskutočnený priamy kontakt. Kanály v Benátkach sú dobrým príkladom bezprostrednej blízkosti.^{[chýba zdroj]}

Vzťah prízemie – voda je jednoznačný: budova stojí na okraji vody. Dobre známe urbanistické príklady sú mestá ako Benátky, Amsterdam, kde domy priamo hraničia s kanálmi. Medzinárodný prístavný terminál v Jokohame poskytuje ďalší prelomový príklad. Tu sa cestujúci nalodia na veľké námorné lode. Celý komplex je dobrým príkladom umelej krajiny, kde priestor niekoľkých vrstiev zaoblených povrchov ponúka logistické riešenie.

Dizajn pre terminál bol vybratý porotou v medzinárodnej súťaži.

Nad vodou – akrobatický kúsok

Pre budovu a jej vzťah k vodnej ploche je to najdramatickejšie gesto, keď stavba alebo jej časť je vykonzolovaná z brehu nad hladinu. Takéto riešenie vždy ponúka určité napätie, ktoré možno využiť k silnému architektonickému efektu. Dom od Ernsta Benedera a Anji Fischer poskytuje názorný príklad, ďalej je to napr. Centrum Aluminia v Houtene od architekta Micha de Haase.

Obklopenie vodou – ilúzia ostrova

Mur Islands

Vtedy dosahuje budova najväčšieho súkromia. Je technicky veľmi neľahké zaistiť takú izoláciu pre klasický, na bežných základoch postavený dom. Jedným z najkrajších príkladov je stále atraktívny Iles de Mont-Michel vo Francúzsku. Súčasným príkladom sú Mur Islands v Grazi a projekt morských kúpeľov v Kastrupe. Tieto stavby vychádzajú z inšpirácie vrtnými plošinami.

Plávajúca konštrukcia sa môžu deliť podľa tvaru alebo účelu. Riečna plošina v oblasti Rotterdamu už viacero rokov slúži k preprave pasažierov.

Dom obklopený vodou má často podobu obytného člnu, houseboatu aj keď ide o okrajovú formu bývania.

Mosty spojnice dvoch brehov

Most pavilón Zaha Hadidová

Jedným z najpozoruhodnejších orientačných bodov v Rotterdamských prístavoch je Erasmov most od Berkel & Bos Architectuurburo. Ďalšou výnimkou je Most pavilón od Zahy Hadidovej pre svetovú výstavu v Zaragose.

Voda ako fenomén

Voda bola od nepamäti inšpiráciou pre architektov k vytvoreniu rôznych druhov neobyčajných stavieb. Najpresnejšie vyjadrenie vody ako metafory je nepochybne „Liquid Architecture“ – tekutá architektúra Narcisa Novaka, ktorý vo svojej práci skúma tvorbu tvarov ako neustály dynamický proces v architektúre, kde tvar musí plynule spätne reagovať na meniace sa okolité podmienky. Tento druh tvorby architektúry je veľmi vzdialený praxi a existuje iba v počítačovej podobe. Realizovaný projekt, ktorý vychádza z rovnakej filozofie generovania tvarov vplyvom rôznych síl je nový vodný pavilón od NOX/L ars Spuijlbroek.

Správne využitie vody ako súčasti architektúry vyžaduje vnímanie rôznych vzťahov medzi architektonickým dielom a vodou.